Zákon o školskej správe z februára 2000 obnovil inštitút volených školských rád. V ňom je presne určené, že rada sa má skladať zo zástupcov rodičov, ktorých nominujú a volia rodičia, zástupcov pedagogického zboru a ďalších zamestnancov školy, zástupcov samosprávy a iných subjektov v oblasti pôsobnosti školy. Podľa všetkého však voľby do rád neboli všade demokratické.

„Pani riaditeľka na škole, kam chodí moja dcéra, si to predstavovala tak, že vopred pripravila volebné lístky, na ktorých boli ňou určené kandidátky, a rodičia ich mali už „len“ zvoliť. Až keď sme sa ozvali, že tak nebude dodržaný zákon, pripustila, aby si rodičia nominovali svojich kandidátov. U nás sa teda nekonalo žiadne verejné zhromaždenie rodičov, kde by zástupcovia rodičov mohli prezentovať svoju predstavu o pôsobení v rade školy, neprebehla žiadna diskusia,“ hovorí Šarlota Pufflerová z Nadácie Občan a demokracia.

Rodičia by mali poznať toho, koho volia, a vedieť, čo mieni počas svojho pôsobenia v rade školy presadzovať. Na niektorých školách sa našli rodičia, ktorí trvali na tom, aby tento proces prebehol tak, ako určuje zákon. Veľa ich asi nebolo, lebo je ťažké prelomiť nedôveru rodičov a zohnať ochotného do rady školy býva problém. „Nakoniec sme dosiahli, že triedy navrhli svojich kandidátov a ešte s jednou mamičkou sme v noci vyrábali volebné lístky, na ktorých boli aj rodičmi navrhnutí kandidáti,“ pokračuje Pufflerová.

V zákone nie je záruka

Keby niekto stál o to, aby voľby do rady prebehli demokraticky, zákon túto možnosť ponúka. Problém je inde. „Rada školy sa môže vyjadriť k osobe riaditeľa, alebo k riešeniam problémov na škole, ale krajský úrad si aj tak urobí, čo bude chcieť,“ hovorí Pufflerová. „Zákon nezaručuje, že rada školy má naozaj na niečo vážny vplyv. A to je jeho nedostatok.“

V Poľsku sú o kus ďalej

„V Poľsku už prebehla decentralizácia a školy nepatria pod štátny úrad, ale pod samosprávu,“ pokračuje Pufflerová. „Rady škôl naozaj školy riadia a aj občania (rodičia, žiaci aj samospráva) sa snažia do fungovania školy vstupovať vlastnými aktivitami.“ Monitorujú to, čo sa na škole deje, aj kvalitu vyučovania, a s výsledkami monitoru sa ďalej pracuje. „Samospráva totiž školy spravuje aj financuje,“ vysvetľuje Pufflerová.

Náš systém riadenia škôl je zatiaľ schizofrenický - podľa poslednej administratívnej reformy Mečiarovej vlády je školsvo je odborne garantované ministerstvom školstva, ale chod škôl riadia prostredníctvom financií krajské a okresné úrady, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra. „Takže u nás je školstvo nielenže centralizované, ale je riadené hneď z dvoch centier,“ hovorí Šarlota Pufflerová. „Je teda dosť neprehľadné, kto je zodpovedný za rozhodnutia o financovaní škôl, ani nie je jasné či sú vôbec tieto rôzne úrovne riadenia prepojené“.

Iniciatíva škodí

Školy zriaďujú krajské a okresné úrady. Tie určujú aj platy. Možnosti riaditeľov byť nezávislými od zriaďovateľa sú minimálne. „Nezávislosť sa u nás nedá určiť zákonom. Všetko závisí od vzťahov,“ hovorí bývalý riaditeľ základnej školy v Šali. „Ak sú dobré, je to dobre pre riaditeľa aj školu. Ak nie, majú smolu aj riaditeľ, aj škola. Ak by sa o niečo pokúsili, bez často nepotrebného súhlasu zriaďovateľa, skôr či neskôr by to pocítili. Vlastná iniciatíva škodí.“

MONIKA GÁLIKOVÁ