Foto archív
KUVAJT - USA budú môcť pri eventuálnom útoku na Irak využiť vojenské základne v Kuvajte, ak akciu schváli Bezpečnostná rada OSN. Minister zahraničia šajch Sabah Ahmad Džábir Sabah (na snímke Reuters) však zdôraznil, že kuvajtská armáda sa na operácii priamo nezúčastní.
Spojené štáty majú na základniach v Kuvajte asi 10-tisíc svojich mužov a často usporadúvajú spoločné vojenské cvičenia s kuvajtskou armádou. Denník al-Watán informoval, že vláda v Kuvajte nechala nedávno postaviť ďalšie letiská a vojenské základne, ktoré by v prípade útoku na Irak mohla dať k dispozícii americkej armáde. Podľa denníka majú kapacity na prijatie veľkého množstva vojakov a ťažkej bojovej techniky.
Deň predtým sa Spojeným štátom obrátila chrbtom Saudská Arábia, ktorá hostí aj špičkové riadiace strediská pre námorné a vzdušné jednotky v Perzskom zálive. Minister zahraničných vecí princ Saúd al-Fajsal v nedeľu pre CNN oznámil, že americké základne vybudované na saudskom území po vojne v Perzskom zálive nedá Rijád Washingtonu k dispozícii ani v prípade, že akciu v Iraku schváli BR OSN. Tradične dobré vzťahy medzi USA a Rijádom ochladli v poslednom období. Washington obviňuje saudskú vládu, že z bohatého ropného bohatstva krajiny unikajú milióny teroristickým skupinám. Rijád je naopak doma a v ostatných arabských krajinách často kritizovaný pre partnerstvo USA.
Okrem vojenského hľadiska malo spojenectvo oboch krajín aj ekonomický moment, Rijád ako vlastník najväčších zásob ropy na svete bol vždy garantom stabilných cien tejto suroviny. Situácia by sa zmenila po útoku na Irak, strategický význam Saudskej Arábie by sa zmenšil. Počas vojenskej akcie v Afganistane Rijád spočiatku tiež odmietal spolupracovať, napokon poskytol USA určitú obmedzenú pomoc, ktorej rozsah sa na žiadosť Rijádu nezverejňoval. Nezverejňuje sa ani konkrétna úloha týchto základní na patrolovaní nad bezletovými zónami nad Irakom.
Odlišná je situácia v Turecku, kde majú USA svoje letecké základne a odkiaľ bežne lietajú do bezletových zón. Prípadnú akciu v Iraku však komplikuje aj nestabilita v Turecku, kde vo voľbách zvíťazili umiernené islamské sily. V súvislosti s vojenskou akciou v Iraku sa preto objavujú špekulácie o nových spojencoch - napríklad Jordánsku. (kl, tasr, reuters)
