Guvernérsky súboj pritiahol na Floridu aj prezidentov. Republikána Jeba Busha prišiel podporiť jeho brat George. Demokrat Bill McBride mal po boku Billa Clintona. FOTO - REUTERS
jednotlivých štátov.
Ide o to, či sa republikánom podarí vyťažiť zo šoku po 11. septembri a ovládnu tak celý Kongres, alebo sa zopakuje tradičné protestné hlasovanie, s ktorým musia bojovať úradujúci prezidenti. Ronald Reagan, či Bill Clinton museli v polovici prezidentovania mierne skloniť hlavu: Američania totiž dali viacej sily ich politickým protivníkom.
Prieskumy naznačujú, že republikáni si udržia väčšinu v Snemovni reprezentantov. Oveľa tesnejšie to ale bude v Senáte. Aj ten ešte pred rokom ovládali bushovci. Potom však senátor Jim Jeffords prebehol k demokratom a pomery sa okamžite zmenili: demokrati majú o jeden hlas viac.
Ako to ale bude vyzerať po dnešných voľbách, si nik netrúfa odhadnúť. „Prvý raz za 30 rokov nemám ani len potuchu, kto získa Senát,“ hovorí politický analytik Charlie Cook.
V prospech republikánov hovorí celková atmosféra, demokrati však na poslednú chvíľu postavili do boja riadne eso: bývalého viceprezidenta Waltera Mondala, ktorý po tragickej smrti vplyvného minnesotského senátora Paula Wellstona nastúpil na jeho miesto a môže z nehody vyťažiť významný bod pre svoju stranu. Práve jeho zásluhou by si mohla udržať najtesnejšiu väčšinu.
Väčšinu guvernérov majú republikáni. Najväčšia pozornosť sa sústredila na štát Florida. Tam sa pokúša o znovuzvolenie prezidentov brat Jeb Bush. Demokrati proti nemu nasadili vplyvného kandidáta Billa McBrida.
Vzrušenie nespôsobuje len fakt, že v hre je prezidentov brat. Ide o nevyrovnané účty. Demokrati túžia oplatiť republikánom tesnú prehru z prezidentských volieb. Po ťahaniciach na Floride vyhral George Bush, a to ho posunulo do Bieleho domu. Výsledok bol ale taký tesný, že demokrati majú dodnes pocit, že o víťazstvo ich pripravil bratský komplot.
Tohtoročné voľby do Kongresu, ktorý prijíma zákony a na miesta guvernérov, ktorí riadia jednotlivé štáty, sa však odohrávajú vo zvláštnej atmosfére. Amerika si ešte stále líže rany z teroristického útoku a pripravuje sa na vojenský zásah proti Iraku. Vystupuje teda vnútorne, ale aj navonok jednotne, a radoví Američania viac premýšľajú o bezpečnosti než o hospodárstve, či zdravotníckej starostlivosti. Preto sa značne zotreli ideologické hranice medzi republikánmi a demokratmi. Aspoň tak to vnímajú politici.
Práve tieto voľby by ale mohli ukázať, že sa mýlia. Experti totiž upozorňujú, že Američania nevolia len Kongres a guvernérov. Hlasovanie môže byť aj akýmsi referendom o prezidentovi Bushovi. Ak by republikáni neuspeli, pre Biely dom by to bola jasná správa: koncentrácia na Irak a vojnu proti terorizmu už nestačí. Američania chcú, aby sa viac starali aj o ich peňaženky.
Busha to bude nepochybne zaujímať. A to aj napriek tomu, že po 11. septembri sa zdá, že rovnováha moci v Kongrese nezohrá až takú kľúčovú úlohu ako predtým. Už zajtra sa totiž začína aj kampaň pre prezidentské voľby 2004.
