AKP oslovila vyznávačov tradičných hodnôt. FOTO - ČTK/AP
Nedeľné turecké predčasné voľby sa podľa očakávaní skončili presvedčivým víťazstvom islamskej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP). Strana získala 34,2 percenta hlasov a v parlamente bude okrem nej už iba ľavicová Ľudová republikánska strana, ktorá dosiahla 19,3 percenta.
Islamisti pravdepodobne zostavia jednofarebný kabinet. Bolo by to po prvýkrát po 15 rokoch, čo by Turkom nevládla koaličná vláda. Na čele vlády však nebude stáť obľúbený predseda strany Recep Erdogan. Nedovoľuje mu to záznam v trestnom registri.
Voľby znamenali absolútne fiasko pre doterajšie koaličné strany, z ktorých sa ani jedna nedostala do parlamentu.
Pod víťazstvo AKP sa podpísalo viacero faktorov. Ide predovšetkým o stratu dôvery tureckých voličov v tradičné strany spájané s korupciou a celkovým ekonomickým prepadom, ale aj o otázky charakteru štátu a zahraničnú politiku. Strane pomohlo aj to, že do poslednej chvíle jej hrozil zákaz. To mobilizovalo nerozhodnutých voličov.
Turecko zažíva najhoršiu ekonomickú krízu od konca 2. svetovej vojny, turecká líra klesla na 20 percent svojej hodnoty a krajinu na poslednú chvíľu zachránila pred bankrotom pôžička od Medzinárodného menového fondu (MMF). Ten za poskytnutie pôžičky požadoval výrazné reštrikcie v oblasti výdavkov, čo sa dotklo najchudobnejších tureckých vrstiev. Práve tie tvoria významnú časť voličskej základne islamistov.
Predseda strany Recep Erdogan tvrdí, že napriek tomu, že podmienky MMF rešpektuje, bude žiadať revíziu niekoľkých ustanovení zmluvy. Z toho majú obavy turecké ekonomické kruhy, ktoré si uvedomujú, že odďaľovanie ekonomických reforiem krajinu uvrhne do ešte väčšieho zmätku.
Sociálne problémy vyvolali aj nespokojnosť s charakterom štátu, ktorý doteraz ovládali strany spojené s armádou. Tie často nie príliš demokratickými spôsobmi presadzovali sekulárny štát.
V krajine, kde sa absolútna väčšina obyvateľov hlási k islamu, je napríklad zakázané, aby ženy nosili v školách a na úradoch tradičnú pokrývku hlavy. Turecké ženy ju však považujú za prejav svojej viery. Erdogan išiel do volieb aj s návrhom, aby sa tento zákon zrušil. „Nie je predsa správne, aby turecké dievča, ktoré si zakrýva hlavu, nemohlo navštevovať v Turecku univerzitu, keď to môže robiť v Londýne, Paríži, vo Washingtone či v Bonne.“ Podobné názory môžu naraziť na odpor armády, ktorá sa netají tým, že Erdoganova strana jej nie je po vôli.
Napriek tomu, že Erdoganova strana sa hlási ku kontinuite so súčasnou zahraničnou politikou krajiny, teda k integračným snahám smerom k únii a úzkemu spojenectvu s Amerikou, analytici sa obávajú, že k istým posunom predsa len príde.
V otázke vstupu do EÚ sa zmeny neočakávajú, keďže vstup do európskeho spoločenstva je hlavne ekonomickým záujmom.
Problémom však môže byť postoj novej vlády k prípadnej americkej operácii v Iraku. Erdogan podmieňuje akúkoľvek akciu rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN. „Nechceme krv, slzy a smrť,“ komentoval postoj svojej strany k prípadnej americkej operácii. Tvrdí, že ekonomické sankcie uvalené na Irak majú nepriaznivý vplyv aj na Turecko. To bolo pred vojnou v zálive najväčším irackým obchodným partnerom. Prípadná iracká vojna by mohla radikalizovať aj početnú kurdskú menšinu.
JANA MIKUŠOVÁ
