„Za všetko môžu rodičia, ponosujú sa odborníci pri pohľade na čoraz znepokojujúcejšie štatistiky o citových poruchách mládeže, o ich závislosti na drogách, početných samovraždách. Rodičia sú zodpovední aj za neúspechy v škole, za problémy ktoré mládež spôsobuje. Kto im však pomáha, aby deti vychovávali úspešnejšie?“ pýta sa v úvode knihy Úspešná rodičovská výchova Thomas Gordon. „Milióny nových matiek a otcov začínajú každoročne „pracovať“ v azda najťažšom odbore: prinesú domov dojča, takmer úplne bezmocné, nesú plnú zodpovednosť za jeho zdravie a majú z neho vychovať aktívneho a užitočného člena spoločnosti. Existuje ťažšia a náročnejšia práca?“

Rodičia vedia fantasticky vychovávať, len ich to treba naučiť

Podľa Thomasa Gordona všetci rodičov obviňujú, ale nik ich neškolí. Jeho kurzy Výchova k úspešnému rodičovstvu pomohli mnohým rodičom a dokázali, že väčšina z nich si vie osvojiť vedomosti potrebné pre účinnú výchovu detí.

„Rodičia a deti sú schopní vytvoriť medzi sebou láskavý a dôverný vzťah. Dá sa vyhnúť aj generačnej priepasti, puberta nemusí byť obdobím nevyhnutných búrok a napätia,“ konštatuje Thomas Gordon. „I ja som rodičov podceňoval, ale dokázali mi, že sa vedia fantasticky zmeniť. Je možné vychovať zodpovedné, slušné a spolupracujúce dieťa bez použitia hrozieb a trestov, dieťa zohľadňujúce požiadavky rodičov. Je to také pekné, že sa to nezdá byť pravdivé.“

Gordon vychádza z toho, že väčšina rodičov vzťah k dieťaťu prežíva ako mocenský boj a vojnu vôlí, pričom najdôležitejšia je otázka víťaza. Tento model výchovy sa dedí z generácie na generáciu už dve tisícročia, v praxi však dieťaťu viac škodí ako pomáha.

Metóda víťaz – porazený

Keď v rodine vznikne konflikt, väčšina dospelých sa snaží zariadiť situáciu tak, aby oni zvíťazili a dieťa prehralo. Ak to robíte takto, dieťa sa cíti nepochopené zo strany rodičov, utláčané, je slabo motivované a často koná len zo strachu pred trestom a výčitkami. V rodičoch vidí nepriateľov, mocenskú autoritu a podľa toho k nim pristupuje.

Ak sa rodičia vzdávajú svojich požiadaviek v prospech detí (tých býva menej), prehráva rodič, víťazí dieťa.“ V dôsledku tejto metódy zase trpia rodičia, často až tak, že nevedia dieťa zniesť.

„Najväčší problém rodičov je v tom, že poznajú iba metódu víťaz – porazený. V oboch prípadoch niekto utrpí porážku a bude sa cítiť nahnevaný. Niekedy rodičia používajú raz jednu, raz druhú metódu. To je ešte horšie. Rodičia bývajú v zajatí jednej z metód, alebo oscilujú medzi oboma. Vedia, že postupujú nesprávne, ale nevedia ako inak dieťa vychovávať,“ píše ďalej Gordon.

Aká je správna výchova?

„Takmer každý rodič je šťastný, keď sa dozvie že existuje aj iná metóda. Je ľahko pochopiteľná, ale treba sa ju naučiť používať v praxi. V metóde bez porazeného neprehráva nikto, riešenie musí byť prijateľné pre obe strany. Konflikt sa usporiada na základe vzájomnej dohody.“

Táto metóda motivuje dieťa k väčšej spolupráci, lebo sa samé aktívne podieľa na riešení. I keď sa úspechy nedostavia hneď, deti postupne začnú byť voči rodičom menej nepriateľské a naučia sa rozhodovať samostatne. Navyše zistia, že sa s rodičmi dá porozprávať, ľahšie sa im zdôverujú a ochotnejšie počúvajú ich názory.

„Dieťaťu musíte pozorne načúvať, zaujímať sa o jeho problémy, a nechať ho hľadať riešenia, nie mu niečo prikazovať alebo navrhovať, začať sa k nemu správať ako k priateľovi. Neznamená to, že mu máte vo všetkom ustupovať, riešenia hľadajte spoločne. Ani jeden z vás potom neprehrá, ale vyhráte obidvaja,“ hovorí Thomas Gordon.

Šestnásťročná dievčina rozpráva o svojich rodičoch: „Tak čudne sa cítim, keď sa mi priateľky sťažujú na nespravodlivosť svojich rodičov. Ja to nepoznám. Zamyslela som sa a zistila som, že je to pocit istoty, že ma rodičia nebudú do ničoho nútiť. Nemusím sa báť násilia alebo trestu. Viem, že mám vždy šancu.“ (sr)

(Spracované podľa knihy Thomasa Gordona: Výchova k úspešnému rodičovstvu)