„V hierarchii hodnôt si rodina udržuje stále prvenstvo bez ohľadu na vek, pohlavie či región. Počet ľudí, ktorí považujú rodinu za najvyššiu hodnotu, nikdy neklesol pod magických osemdesiat percent, skôr naopak. Až 88 percent populácie pripisuje najvyšší význam v živote dieťaťu, ktoré je centrom rodiny a stredobodom jej pozornosti,“ hovorí posledný prieskum Medzinárodného centra pre štúdium rodiny o hodnotovom rebríčku občanov Slovenska.
Je rodina v kríze?
Realita rodinného života na Slovensku zďaleka nie je ideálna. Väčšine mladomanželov sa podarí získať vlastné bývanie až po piatich rokoch manželstva a založenie rodiny odkladajú pre problémy s peniazmi na neskôr.
„Dôvodov, prečo odkladajú uzavretie manželstva a narodenie prvého dieťaťa, je viac. Tento trend je aj v krajinách, kde sa nemôžu sťažovať na sociálnu biedu. Mladí majú nové možnosti, často chcú najskôr cestovať a zarobiť si vonku, až potom mať rodinu,“ hovorí psychologička Anna Surovcová.
Pôrodnosť na Slovensku klesá už dvadsať rokov. Výrazne ubúda rodín s viacerými deťmi, pribúda tých s jedným dieťaťom. Takmer 60 percent slovenských domácností žije skromne, sporí na väčšie nákupy a hľadá cesty ako sa uskromniť. Najhoršie sú na tom domácnosti dôchodcov a rodiny s malými deťmi. Niektorí odborníci hovoria, že rodina je v kríze.
„Skôr by som povedala v inom tempe“ tvrdí Surovcová. „Je silný tlak na „zdravie a funkčnosť“ rodiny, v spoločnosti sú stále nové zmeny. Dôraz na maximálny výkon v čo najkratšom čase rodinu vrátane detí vyčerpáva, neumožňuje jej vychutnávať to, prečo vlastne existuje“. Správa Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny jej slová potvrdzuje: „Rodina nie je v kríze, ale sa mení a prechádza modifikáciami, ktoré sú prirodzenou reakciou na príval spoločenských zmien.“
Výchovu detí má na starosti najmä matka
Po stáročia uznávaný model muža – živiteľa rodiny a ženy – ochrankyne rodinného kozuba, pretrváva dodnes. I keď sa oteckovia začínajú do starostlivosti o dieťa viac zapájať, robia iba to, čo vyhovuje ich potrebám a želaniam. Podľa výskumov sa priemerný otec venuje svojmu dieťaťu 36 minút denne. Aktivity, nevyhnutné pre chod každodenného života ostávajú naďalej povinnosťou matky.
Ako viete, že ide o nadané dieťa?
„Keď volajú deti opakovane, môžeme situáciu dôkladnejšie analyzovať. Poznala som dievča, ktoré prepadalo z viacerých predmetov a zo správania malo trojku, lebo sa v škole nudilo. Kontaktovali sme školu, a po absolvovaní testov a odporúčaní psychológa, prestúpilo do školy pre nadané deti a onedlho bude úspešne maturovať. Keď má dieťa špecifický problém, vieme mu zabezpečiť aj kontakt so špecialistom. Ale linka je tu predovšetkým na ten prvý kontakt.“ Kto pracuje na linkách?
„Obyčajne mladí ľudia – deti sa im ľahšie zveria. Sú to psychológovia, liečební pedagógovia, študenti psychológie, sociálnej práce…“
Majú dostatok skúseností?
„Všetci majú základné znalosti psychológie a my ich ešte špeciálne školíme. Vždy je tu supervízor, skúsený psychológ a keď sa vyskytne ťažší prípad, pracujeme ako tím.“
Ktoré signály vás upozornia, že dieťa sa môže pokúsiť aj o samovraždu? „Krízová situácia je vždy riziková. Samovražednými pokusmi upozorňujú deti často na problémy v rodine. Keď dieťa zje kvôli zlým známkam jed na potkany, niečo nie je v poriadku. Signál je aj to, keď dieťa povie, že sa mu nechce žiť, lebo má zlé známky a strašný strach, že ho doma zbijú – niektoré doslova povedia: doma ma zabijú.“
To považujete za náznak samovraždy?
„Takéto situácie netreba podceňovať, takisto takzvaný mlčiaci hovor. Depresie vedú často k pokusom o samovraždu. Príčinou môžu byť zlé známky, rozvod rodičov, osobnostné problémy…“
MONIKA GÁLIKOVÁ
Silvia Poláčková, mladá mamička dvoch detí o rodine v dnešnej dobe hovorí: „Byť matkou, to je ako práca dvojitého agenta. V práci musím na rodinu zabudnúť a venujem sa iba robote. A keď prídem domov, práca ostáva kdesi v úzadí a myslím len na rodinu, varím, upratujem, nakupujem a hrám sa s deťmi. Akoby som žila v dvoch svetoch. Je ťažké stíhať prácu aj rodinu.“
Práca matky býva často nedocenená a vyčerpávajúca (za štvorhodinovú starostlivosť o dieťa počas 20 pracovných dní si agentúry pýtajú 6000 korún, v cene nie je upratovanie, varenie a ostatné domáce práce).
Po roku 89 sa zvýšil spoločenský tlak na ženy, aby sa vrátili k rodinnému krbu, čo však nenašlo odozvu. Po prvé preto, že väčšina domácností potrebuje dva príjmy, po druhé preto, lebo slovenské ženy dosahujú pomerne vysoké vzdelanie a chcú sa realizovať. Po materskej dovolenke je však aj táto možnosť mizivá. Hoci papierovo žiadna diskriminácia žien neexistuje, realita je taká, že ženy s malými deťmi si hľadajú prácu najťažšie. Aj verejnosť vníma postavenie žien na Slovensku ako nevýhodné – ženy ťahajú za kratší koniec, tvrdilo v roku 1996 vo výskume deväťdesiat percent žien a päťdesiatdva percent mužov.
Štátna starostlivosť o rodinu
„Vláda SR vychádzajúc zo základných preferencií občanov Slovenska podporuje rodinu ako základnú jednotku spoločnosti. Svoju podporu deklarovala prostredníctvom koncepcie štátnej rodinnej politiky a napĺňa ju vlastným výkonom jednotlivých politík, najmä sociálnej,“ svietia na webovej stránke ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny slová Petra Magvašiho.
„Podstatnou črtou demokratickej rodinnej politiky je, že primárne posilňuje vlastné sily rodiny, svojvoľne ich nenahrádza. Zdôrazňuje sa právo každého zdravého občana niesť zodpovednosť za seba i svoju rodinu. Štát má v rámci rozvoja ekonomickej politiky a politiky zamestnanosti s rodinami spolupracovať tak, aby sa vlastnou prácou vedeli o seba postarať,“ píše sa v správe Medzinárodného centra pre štúdium rodiny.
„Mne sa skôr zdá, že nám sily odoberá,“ hovorí Silvia Poláčková. „Ako mamička na materskej dovolenke dostávam 2740 korún, a to mám dve deti. Už dva roky som si nekúpila nič na seba, nemám z čoho. Ak sa mi podarí po materskej nastúpiť do práce, budem veľmi šťastná.“
SOŇA REBROVÁ
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
