Minister spravodlivosti Momčilo Grubač už žiadosť ICTY o vydanie Miloševiča odovzdal belehradskému okresnému súdu presne podľa dekrétu, ktorý vydala juhoslovanská vláda v sobotu. Dokument odstraňuje právne prekážky, ktoré znemožňovali vydávanie juhoslovanských občanov. Vláda vo vyhlásení uviedla, že týmto krokom začala konkrétna spolupráca s ICTY.
Podľa vyhlásenia súd musí o svojom rozhodnutí informovať ministerstvo spravodlivosti do troch dní od doručenia žiadosti. Obžalovaný sa môže proti verdiktu odvolať do ôsmich dní od zverejnenia rozhodnutia. Srbský Najvyšší súd musí o prípadnom odvolaní rozhodnúť do 15 dní. To znamená, že konečné rozhodnutie o prevoze Miloševiča do Haagu by malo byť prijaté najneskôr do 26 dní.
Odvolanie obhajcov
Obhajcovia Slobodana Miloševiča sa včera odvolali na juhoslovanský Ústavný súd proti dekrétu federálnej vlády. Dekrét označili za neústavný. Spravili tak ešte predtým, ako Grubač posunul žiadosť okresnému súdu.
„Požiadali sme súd, aby stanovil ústavný charakter vládneho dekrétu,“ povedal jeden z obhajcov Veselin Cerovič. Miloševičovi obhajcovia požiadali súd, aby „zabránil akémukoľvek kroku umožnenému dekrétom“, kým ústavný súd nerozhodne, či tento právny akt je, alebo nie je neústavný.
„To znamená, že žiadame, aby sa rozhodnutie ICTY neuplatňovalo predtým, než Ústavný súd uzná platnosť dekrétu,“ povedal Cerovič. Zdôraznil, že cieľom advokátov Slobodana Miloševiča je zastaviť procedúru vedúcu k vydaniu bývalého prezidenta do Haagu, kde sídli ICTY.
Spokojnosť v zahraničí
Rozhodnutie vydať Miloševiča do Haagu včera privítali aj ministri zahraničných vecí Európskej únie.
Šéf nemeckej diplomacie Joschka Fischer vyzval juhoslovanskú vládu, aby tento odvážný krok zavŕšila skutočným odvzdaním Miloševiča do Haagu. Aj Spojené štáty vyslovili spokojnosť s rozhodnutím Belehradu.
Dekrét juhoslovanskej vlády vstúpil do platnosti v nedeľu, ale jeho uplatnenie sa môže pre odvolanie pretiahnuť aj o viac než 14 dní. Miloševiča v máji 1999 tribunál obvinený zo zodpovednosti za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ktoré boli spáchané v rokoch 1998-1999 v Kosove.
Nadviazanie spolupráce s ICTY je jednou z podmienok poskytnutia finančnej pomoci Juhoslávii, o ktorej sa bude rozhodovať v piatok v Bruseli na darcovskej konferencii. Otázna je stále účasť Spojených štátov.
(čtk, tasr, reuters)
