sa významnými úspechmi hlavne pri hľadaní nových chemických prvkov a bolo navrhnuté na Nobelovu cenu mieru.

V posledných desiatich rokoch sa borí so značnými finančnými problémami a prežíva prakticky len vďaka príspevkom cudzích krajín. Práve v Dubne predvlani objavili dosiaľ umelý prvok, ktorý má atómové číslo 114 a ktorý vydrží „nažive“ pol minúty. Ide o jeden z najväčších objavov vo fyzike a vďaka nemu je ústav v Dubne nazývaný „ostrovom stability“. Jadroví fyzici už pred rokmi prišli na to, že existuje akýsi „ostrov stability“ veľmi ťažkých atómových jadier a objav prvku 114 túto hypotézu potvrdil.

Zrodil sa vďaka spoločnému úsiliu ruských a amerických vedcov v jadrovom urýchľovači v Dubne, kde tieto výskumy už prebiehajú zhruba 35 rokov.

V Dubne je jedno z najuznávanejších vedeckých pracovísk v oblasti jadrovej fyziky na svete. I tak ho vedci opúšťajú. Riaditeľ ústavu Vladimir Kadyševskij môže špičkovým vedcom ponúknuť len okolo sto dolárov mesačne.

Asi dvadsať Slovákov

Stredisko na brehu rieky Volgy vzniklo v marci 1956 a malo byť akýmsi súperom Európskych laboratórií pre fyziku častíc (CERN) v Ženeve. Oba ústavy svoje úsilie spojili už v minulosti a teraz tesne spolupracujú. SÚJV sa vraj zaoberá výhradne mierovým využitím atómu a podľa riaditeľa tu ani v minulosti „neboli žiadne príznaky militarizmu“. Zamestnancov ústavu sa netýka obmedzenie kontaktov so zahraničnými partnermi, ktoré platí pre iné ruské ústavy.

Československo patrilo medzi jedenásť krajín, ktoré ústav pôvodne založili. Dnes ho tvorí osemnásť štátov. Má asi 6000 zamestnancov, z toho vyše 1000 vedcov. Z Českej republiky v Dubne pracuje 12 odborníkov a zo Slovenska asi 20, kým v minulosti tam podľa svedectva pamätníkov pôsobili stovky československých expertov. Kedysi to bolo jediné pracovisko, kde sa československí fyzici mohli podieľať na strategicky dôležitých jadrových výskumoch. V Dubne údajne odchovali štyri pätiny českých a slovenských jadrových fyzikov.

Dnes sa o toto stredisko zaujímajú Američania a Nemci, zatiaľ čo Česi sa vraj orientujú skôr na spoluprácu s CERN. Podľa Kadyševského je teraz spolupráca so Slovákmi lepšia než s Českou republikou. ČTK povedal, že slovenská vláda sa už pred časom dohodla s SÚJV na výrobe cyklotrónového komplexu DC-72 na vývoj rádioizotopov. Toto zariadenie sa má využívať v oblasti jadrovej medicíny. Jeho hodnota údajne dosahuje asi desať miliónov dolárov a táto suma má byť odpísaná z ruského štátneho dlhu Slovensku.

Podľa Kadyševského Česká republika o podobnú spoluprácu v rámci reštrukturalizácie štátneho dlhu záujem neprejavila.

Putina čakajú s nádejou

Češka Věra Bradnová (58) už v Dubne žije skoro štvrťstoročie. Je chemičkou a do ruského vedeckého mestečka prišla so svojím manželom, jadrovým fyzikom. Zostala tu dodnes, hoci jej manžel už nežije. Pracuje v laboratóriu vysokých energií. Spomína na obdobie, keď Čechov v Dubne prísne strážili. „Nesmeli sme nikam chodiť. Len asi dvadsať kilometrov okolo Dubny a raz za čas do Moskvy. Sledovali nás a dopravná polícia si nás doslova odovzdávala. Keby sme odbočili, hneď by bol problém. Všade okolo boli vojenské podniky,“ hovorí.

Napriek obmedzeniam vydržala a ani dnes sa nechystá z Dubny odísť. V Rusku si zvykla a v Hradci Králove, odkiaľ pochádza, by si vraj ťažko hľadala prácu. Nemá však predstavu, čo bude s jej dôchodkom.

Československí odborníci prichádzajú do Dubny i s rodinami od konca 50. rokov. Dostávali v mestečku byty, ich deti chodili do miestnej školy, kde sa vyučovalo aj v českom jazyku. Začiatkom 90. rokov sa ústav rovnako ako ďalšie sovietske vedecké inštitúcie dostal do vážnych problémov. V prvej polovici 90. rokov jeho zamestnanci vôbec nedostávali výplatu.

Až v poslednom období sa situácia začala trochu zlepšovať. Veľké nádeje riaditeľ Kadyševskij vkladá do návštevy prezidenta Vladimira Putina, ktorý sľúbil, že príde do vedeckého mestečka. „Hlavne potrebujeme, aby o nás vedel svet,“ tvrdí.

ALEXANDRA MALACHOVSKÁ, čtk, Dubna