
Peter Dzúrik
ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie PETER DZÚRIK (29. 12. 1968) má za sebou v najvyššej súťaži vyše 280 zápasov a doteraz dal tento hráč Humenného, 1. FC Košice, Interu Bratislava a teraz Slovana 29 gólov. V sobotu pridal jubilejný, tridsiaty, ktorý bol však zároveň aj premiérovým v belasom drese.
Za premiérový gól sa zvykne čosi spoluhráčom poplatiť, čaká to aj na vás?
„Určite, musím to vyriešiť v spolupráci s kapitánom Norom Hrnčárom.“
Ste kapitán reprezentácie, v Slovane je ním N. Hrnčár, potom Pecko. Nie je vám nepríjemné byť tak trochu podriadený?
„Nie, vonkoncom, oni majú svoje skúsenosti, poznajú atmosféru v Slovane dlhšie a lepšie ako ja. Vedú nás dobre.“
Ako ste vnímali situáciu pred premiérovým i jubilejným gólom?
„V prvom momente som si pri výskoku uvedomoval, aby som trafil do priestoru brány. Predtým som mal šancu, strela mala aj správnu razanciu, ale nešla do brány. Prihrávka od Pecka bola výborná, gól potešil.“
Dali ste ho svojmu niekdajšiemu tímu. Kto je ešte v kádri z vtedajších spoluhráčov?
„Miro Sovič, Jano Kozák, Beličák, ešte z Humenného poznám Jara Soviča, Matiho a Juhása.“
Nie je v takomto prípade tak trochu ľúto, že „nákup“ v podobe siedmich gólov si odniesli bývalí spoluhráči?
„Je, ale teraz hrám za Slovan a z víťazstva 7:2 mám, pochopiteľne, radosť. Dostať sedmičku je iste nepríjemné a priznám sa, že by som bol nerád v ich koži. Som rád, že sme využili šance a vyhrali konečne výrazne.“
Čo bolo podľa vás zlomové v zápase?
„Jednoznačne najskôr zranenie a odchod Martina Obšitníka už v 29. minúte. Dovtedy Košičania držali stred poľa, dobre si rozumeli aj prihrávali. Gól na 2:2 nás takisto na chvíľu vyviedol z miery, ale z prvého ďalšieho útoku sme obrátili stav skóre pre nás. A tento tretí gól bol definitívne zlomový v náš prospech.“
Pomohla k dobrému výkonu aj snaha rehabilitovať sa za prehru v Dubnici?
„Tá prehra bola zbytočná, nemala pre nás motivačný význam. V Dubnici sme zahrali zle predovšetkým v obrane. A preto ešte raz škoda tej straty.“
JÁN MIKULA