Rudo Prekop: Pomník veškerenstvu II, 1993
Mesiac fotografie výstavne predstaví na Spiši to najlepšie z voľnej tvorby Ruda PrekopaRUDO PREKOP (1959) prichádza výstavne na Slovensko po takmer desiatich rokoch. Člen „novej slovenskej vlny“ pripravil štyridsať veľkoformátových fotografií s názvom Zátišia a podtitulom trinásť rokov zátiší. Výstava je putovná a na Slovensku bude mať len jednu zastávku. Tvrdí, že je v nej to najlepšie, čo vo svojej voľnej tvorbe vytvoril. Pre svoju expozíciu v rámci Mesiaca fotografie si nakoniec vybral Galériu umelcov Spiša (vernisáž bude 7. novembra), hoci mal aj lákavé ponuky z Bratislavy.
Rudo Prekop. FOTO - ČTK
„Asi aj preto, že sa rád vyčleňujem z hektických centier a na takúto výstavu už nikto potom nejde z povinnosti, ale zo záujmu. Ostatne, pre moje fotografie s rozmerom 1,2 krát jeden meter som nenašiel v Bratislave vhodný priestor,“ hovorí Prekop, ktorý je stále zástancom fotografie v jej klasickom slova zmysle. Manipulácie s počítačom si necháva pre fotografie, ktoré nazýva úžitkové.
Hovoríte, že výstava bude The Best of Rudo Prekop. Ako sa vám pozdáva?
„Výstavu som koncipoval ako výber z trinástich rokov roboty. Je to finálna selekcia, i zosumarizovanie istej etapy.“
Retrospektíva ako ukončenie jednej etapy?
„Samozrejme, ponechávam Zátišia otvorené. Touto výstavou si však robím odstup. Som vyznávačom princípu, že keď sa niečo príliš ľahko darí, treba sa odstrihnúť. Je to môj spôsob, ako sa vyhnúť rutine.“
Aj napriek tomu, že to bolo dobré?
„Áno, pretože sa bojím, žeby som sa začal devalvovať. Nechcem vyrábať kópie vlastných vecí. Koncom osemdesiatych rokov som si uvedomil, že v rámci inscenovanej fotografie už nechcem robiť figurálne veci. Vytratilo sa mi vzrušenie z hľadačstva v tomto žánri. Táto skutočnosť bola pre mňa signálom na zmenu.“
Kedy ste sa teda odstrihli?
„Nebolo to zo dňa na deň. Bol to kontinuálny proces, ale na Zátišiach som začal intenzívne robiť v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Majú tri časti: Pocty, Pomníky, Kvetiny. Pocty sú akoby jednoduchšie, plošné fotografie. Pomníky sú priestorové a Kvetiny sú záverečnou fázou, na ktorej robím posledné roky.“
S úplným vylúčením figúry?
„V Zátišiach sa objavujú v podobe plastových figúrok ako malé kópie ľudí.“
Do akej miery sa vaše Zátišia stretávajú s komerčnými fotografiami?
„Zátišia, tak ako moja voľná tvorba celkovo, nemajú nič spoločné s existenčnými otázkami. Tá je výrazom mojej vnútornej potreby. Je to moje nepoškvrnené územie, do ktorého tržné vzťahy nemajú prístup. Keď si ma niekto nájde a zazvoní mi pri dverách, že sa mu moje fotografie páčia a chce si ich kúpiť, nebudem sa brániť. Ale nerobím nič, aby som sa nimi zúčastnil na umeleckom trhu. Je to niečo ako výhra v športke.“
A čo portréty hudobníkov na objednávku vydavateľstiev?
„To už je oblasť úžitkovej fotografie - teda remesla na určitej kvalitatívnej a estetickej úrovni. Vo výtvarnom umení som vždy zástancom syntetického prístupu. To mám možnosť v praxi napĺňať napríklad pri realizácii titulov pre hudobné vydavateľstvá, keď robím fotografickú i grafickú prácu. Naopak, tímovou prácou je projekt pre filmové štúdio Barrandov. S Vasilom Stankom pripravujeme publikáciu o Barrandove. Ide o typ práce, na ktorej miestami spolupracuje aj tridsať až štyridsaťčlenný štáb ľudí.“
Nedávno ste sa stali vedúcim štúdiového ateliéru na pražskej FAMU. Čo vás zlákalo na pedagogickú dráhu?
„Už dlhšie pôsobím ako externý pedagóg, ale teraz som sa dal nahovoriť aj na trvalejší pracovný vzťah. Zobral som to na skúšobnú lehotu.“
Aký prístup uplatňujete vo vzťahu k študentovi?
„Ctím princíp voliteľnosti pred princípom povinnosti. Bránim sa, aby niekto chodil na moje konzultácie len preto, že potrebuje zápočet. Ak má niekto so mnou vnútornú spriaznenosť, tak si ma ako pedagóga voľných prác nájde.“
Ste vyznávačom klasickej fotografie. Nikdy ste ju nemanipulovali počítačom?
„Mám výhodu, že prednosti i zápory počítača si vyskúšam nanečisto v rámci úžitkovej fotografie. Som presvedčený, že aj ten najdokonalejší produkt z počítača nesie v sebe určitý chlad.“
Ako bude vyzerať najbližšia budúcnosť?
„Chcem pokračovať vo svojom programe, ale neviem, ako budú vyzerať konkrétne obrazové výstupy. Som presvedčený, že vnútorný a vonkajší svet sú spojené nádoby. Verím v tvorivý proces ako mechanizmus, ktorý umožňuje zrkadlenie vnútorných hodnôt na dennom svetle. Ich kvalitu preverí čas.‘‘
