Nata Pirtskhlava: Objatie zo série Kontakty, 1997
00 h v Umeleckej besede slovenskej.
Nata Pirtskhlava vyštudovala v rodnom Tbilisi sochárstvo. Počas vojenských nepokojov v Gruzínsku v polovici deväťdesiatych rokov odišla študovať do Izraela, kde ju opantal svet fotografie. Pokračovala v niekoľkoročnom štúdiu na jeruzalemskej Štátnej umeleckej akadémii a v Inštitúte fotografie v Muzrare.
Pred štyrmi rokmi zvíťazila v medzinárodnej súťaži fotografie Sorosovho centra v Tbilisi kolekciou dokumentárnych snímok s názvom Priatelia. Vystavovala v Jeruzaleme, Moskve a Gruzínsku. Narába s najmodernejšími technológiami a materiálmi, plastickosť obrazu dosahuje kombináciou úpravy fotografického obrazu na rôzne plochy a podklady, doplnené premysleným osvetlením, prípadne dodatočnou projekciou diela na vlastný výtvarný objekt. Kompozíciu dotvára hudbou, rozmanitými zvukmi a navádzajúcou textovou interpretáciou. Darí sa jej vytvoriť v priestore jedinečnú situáciu, ktorá pripomína virtuálne divadlo v duchu zabudnutých, harmonických výtvarných tradícií.
„Vidím a cítim syntézu umení, kde sa priestor zdivadeľňuje v princípe,“ hovorí. „Mnohé, nielen moje projekty sa stávajú súčasťou nejakého diania. Svojej práci nikdy nenanucujem jediný možný význam, aby tak oslovila pestrú skladbu divákov, ktorí majú rozdielny spôsob myslenia.“ Jej diela sú návratom k tomu, čo sme v 20. storočí stratili.
Najosobitnejšou črtou jej tvorby je využitie popredných fotografických techník a možností počítača na to, aby vytvorila emocionálne silnú výpoveď, spojenú s orientálnou mäkkosťou a komplexnosťou vnemov. V čom vidí rozdiel fotografickej školy na Východe a Západe? „Sú absolútne rozdielne. V bývalom Sovietskom zväze sa fotografia nikdy neučila ako plastické umenie. Len v posledných rokoch je to inak - na umeleckých školách vznikajú nové fakulty, ktoré narábajú s možnosťami fotografie. Po sedemdesiatich rokoch absencie v krajinách bývalého ZSSR neexistuje ani takáto škola, ani tradícia.“
Výstavné priestory v Bratislave si prišla pozrieť už koncom augusta. „Prispôsobila som im svoju víziu, ktorú som doplnila o myšlienku, čo mi zišla na um tu na Slovensku: použiť zlaté pozadie zo starých slovenských obrazov svätcov. Zväčšeniny tohto pozadia nájdete v novej situácii na výstave.“
