Anthony Hopkins. FOTO - REUTERS
Dlhá chodba so zamrežovanými dverami, ktoré sa za vami definitívne zatvoria, tá kobka, za ktorou sa ozýva už sipenie démonov - to všetko sme už videli, a s každým obrazom silnie dojem, že sme zasa vkĺzli do zlého sna, o ktorom sme si mysleli, že sme sa z neho už dávno zobudili.
Toto totiž nie je hocijaký brloh zla, je to ríša filmového monštra monštier, väzenská cela Hannibala Lectera. Jedenásť rokov po oscarovskom Mlčaní jahniat a rok po Hannibalovi - jeho pokračovaní - sa mrežované dvere otvoria tretíkrát, aby sme sa dozvedeli prehistóriu toho ľudožrútieho príbehu.
Sám pán Hopkins, než po tretíkrát vstúpil do tela obludy, sa nechal prosiť o niečo dlhšie, než doteraz. Už sa naozaj bojí, že bude ako herec definitívne zredukovaný na kanibala-labužníka. Ale ako sa vyjadril pre svetové agentúry, nakoniec ho presvedčil scenár, ako zvyknú herci hovoriť, keď je zmluva o honorári v poriadku. Presvedčiť ho mohla aj okolnosť, že si ho vo filme uctili prítomnosťou celého zboru prvotriednych hercov: Edward Norton (Klub bitkárov) vystupuje ako agent FBI a nástupca Jodie Fosterovej, Ralph Fiennes (Anglický pacient) je zlosyn, ktorý sa horlivo snaží Lectera napodobniť, a Emily Watson (Prelomiť vlny) ako slepá svedkyňa.
Freud v dračej diere
Hoci film bezo zvyšku stojí na fascinácii a imidži Hannibala Lectera, je v tomto poslednom dieli trilógie len vedľajšou postavou, ktorá ani veľmi neprispeje k vysvetleniu zápletky. Scéna, v ktorej Edward Norton navštívi čerstvo uväzneného Lectera v jeho cele, bude mať príjemný déja-vu účinok - a s tým sa zrejme ráta. Už elévka FBI Clarice Starling pred jedenástimi rokmi zostúpila do tej jaskyne podvedomia.
Červený drak sa našťastie vracia k silným stránkam kanibalov po tom, čo výpravný Hannibal skĺzol do obyčajných krvavých orgií. Lecterova predstava vytúženej dokonale presne usmaženej ľudskej pečene je neporovnateľne silnejšia než demonštrácia obete, ktorej mozog Hannibal porcoval v otvorenej lebečnej dutine. Lecter je znovu väzeň, krutejší, než keby bol na slobode. Možnosť aktívne si utíšiť hlad mu upierajú, takže sa musí oprieť o svoje psychické sily. So svojou neomylnou znalosťou ľudí vie vyrezať hlbšie rany, než hyperostrý nôž na sushi.
Už v Mlčaní jahniat zhypnotizovala jeho mentálna prevaha celú MTV - Generation. Fascinovane sledovala toho skvele vychovaného, vzdelaného muža zhnuseného primitívnosťou svojho okolia pri výbere vína, prežúvala k tomu pukance, ktoré chutia ako z gumy, a v šoku z toľkej kultúry si na seba vylievala kolu light.
Znepokojoval naše duše tým, že bol celkom iný než filmoví sérioví vrahovia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Freddy Krüger alebo halloweenovský mäsiar boli psychopati bez spôsobov, hnaní len primitívnymi pocitmi viny. Estét Hannibal si obete vyberal, posadnutý ideou dokonalej krásy. Vraždil hlavne tých, čo na jeho vkus príliš jačali a boli príliš hlúpi. Bol to výber, vyplývajúci zo smrtiacej arogancie elity.
Už sme sa najedli
„A teraz už Lectera stačilo,“ povedal v týchto dňoch Hopkins. So slávnou postavou nemá vlastne vôbec nič spoločné. „Som herec,“ vrčí Hopkins, „hrám nejakú postavu, aby som si mohol dovoliť viesť život, aký by som chcel viesť.“ Jeho najväčším koníčkom je učiť sa naspamäť telefónne čísla a priznáva sa, že obdivuje len autistov, ktorí „si nevedia poradiť s bežnými vecami, ale o akomkoľvek čísle vedia, odkiaľ v hlave vedie k nemu niť.“
Sir Anthony už len dúfa, že Thomas Harris štvrté pokračovanie Hannibala nenapíše, lebo inak by skôr či neskôr znovu nakoniec musel v koži kanibala nastúpiť. Červený drak je síce napínavý triler, ale nie je ničím výnimočný. To, čo tu Lecter predvádza s Edwardom Nortonom, predsa len nikdy už nemôže byť také, ako keď to isté robil s Jodie Fosterovou.
Nové tisícročie prinieslo nové a reálne hrozby, a oproti nim je Lecter len trošku krvilačný starosvetský ujo, ktorý sa vie správať a nikto sa ho v podstate nemusí báť. Skoro by ste sa nechali od neho pozvať k stolu, aj keď tušíte, že už z predkrmu by vám bolo dosť nevoľno. Najradšej by sme mu povedali: „Ešte tento jeden raz naposledy, pán doktor, ako že ste to vy.“ Lebo v podstate sme už naozaj sýti.
