káni aj demokrati si robia nádeje, že získajú dostatočný počet hlasov na ovládnutie dôležitých politických a mocenských pák.
Aj keď guvernérske kreslá sú tiež významné, ovládnutie kongresových komôr - Senátu aj Snemovne reprezentantov je dôležitejšie. V Kongrese predsa vznikajú zákony.
Republikánsky prezident Bush by preto privítal, keby sa jeho strane podarilo získať stratenú väčšinu v stočlennom Senáte. Republikáni sú v menšine iba o jediný hlas a chcú Senát znovu dostať do svojich rúk. Potom by mohli hladšie schvaľovať zákony, ktoré Amerika potrebuje v „teroristickej klíme“ a v prípravách na možnú vojenskú akciu proti Iraku.
Aj keď demokrati pred časom hlasovali v absolútnej väčšine za kongresovú rezolúciu práve o Iraku a uvoľnili prezidentovi ruky, nik nevie, čo prinesú najbližšie týždne. Senát pod kontrolou republikánov by išiel prezidentovi viac po ruke.
V Snemovni reprezentantov majú republikáni hladkú väčšinu a dúfajú, že si ju v utorok prinajmenšom poistia. Výsledok volieb si ale teraz netrúfa odhadnúť nikto. Demokratom sa v závere kampane podarilo sústrediť pozornosť na iné témy, než je zápas s terorizmom či Irak. Ide najmä o nie najlepší stav ekonomiky, zdravotnícku starostlivosť a finančnú bezpečnosť.
Navyše Amerika akoby v súčasnosti ani necítila potrebu ideologického delenia. Kenneth Mehlman, riaditeľ politickej kancelárie Bieleho domu poznamenáva: „Od konca studenej vojny niet v Amerike ideologickej väčšiny. Politika sa zmenila, a nie som si istý, či si to uvedomuje aj vedenie strán.“ To sa prejavilo najmä po 11. septembri. Po teroristickom útoku našla Amerika jednotu.
A tak sa zdá, že po dlhom čase budú mať voľby oveľa menej ideologického nánosu než kedykoľvek za posledných trinásť rokov. Pre profesionálnych politikov sa stávajú taktickou záležitosťou. Nový Kongres sa tak zrejme predstaví Amerike po novom.
MICHAL HAVRAN
