Predvolebné prieskumy preferencií naznačujú, že zo súčasnej vládnej koalície by sa do parlamentu mohla dostať ešte ultrapravicová Strana nacionalistickej akcie (MHP). Volební analytici tvrdia, že ešte príde k prekvapeniam, pretože tureckí voliči sa často rozhodujú 24 hodín pred voľbami. Nikto však nespochybňuje, že víťazom volieb sa stane AKP.
Táto strana vznikla pred 15 mesiacmi a združuje niekoľko politikov zo zakázaných islamských strán. Turecko (90 percent občanov sa hlási k islamu) sa snaží zachovať svetský charakter štátu elimináciou strán s islamskými koreňmi. Od roku 1971 zakázalo už niekoľko politických zoskupení odvolávajúcich sa na tradičné náboženstvo. Pokus o zákaz vznikol aj v súvislosti s AKP, keď prokurátor kasačného súdu žiadal o zrušenie strany, pretože jej predseda Recep Tayyip Erdogan nedodržal volebné zákony. Charizmatický Erdogan nemôže kandidovať do parlamentu, ani sa v prípade víťazstva svojej strany stať premiérom, pretože má záznam v trestnom registri. Minulý rok ho odsúdili za podnecovanie náboženskej neznášanlivosti a v súčasnosti čelí aj obvineniam z korupcie, ktorej sa mal dopustiť ako starosta Istanbulu.
Hoci je strana označovaná za islamskú, jej vodcovia tvrdia, že ide o klasickú konzervatívnu stranu. Podporujú vstup krajiny do EÚ, trhovú ekonomiku a sekulárny charakter štátu. Politickí protivníci však tvrdia, že sú to len prázdne frázy a skutočná tvár strany sa ukáže až po voľbách.
Životná úroveň tureckých voličov prudko klesá a tak hľadajú niečo nové. To odoberá šance tradičným stranám. Výskumníci z Centra sociálnych štúdií v Istanbule zistili, že polovica tureckých prvovoličov bude hlasovať za nové strany, akými sú AKP a Strana mládeže mediálneho magnáta Cema Uzana prezývaného turecký Berlusconi. Oslovuje tureckú verejnosť návrhmi na zrušenie dane z pridanej hodnoty na potraviny či prideľovanie štátnej pôdy najchudobnejším. Ekonómovia sú z jeho slov často šokovaní.
Významným motívom tohtoročných volieb nie sú len ekonomicko-sociálne otázky, ale aj snaha krajiny vstúpiť do Európskej únie. Únia Ankaru zatiaľ odmieta prijať a vyčíta jej demokratické deficity. Strany, ktoré majú šancu vládnuť, však napriek svojmu imidžu tvrdia, že vstup do únie je ich prioritou.
JANA MIKUŠOVÁ
