Keď zámorskí športoví žurnalisti pred sezónou položartom, polovážne uvažovali, kto by mohol zopakovať výsledky či výkony z vlaňajška v najrôznejších kategóriách od najlepšieho strelca až po najtrestanejšieho hráča, viac-menej panovala zhoda, že Ivanom Hlinkom tejto sezóny (teda trénerom, ktorý bude v sezóne 2002/2003 prepustený ako prvý) bude kouč Tampa Bay Lightning John Tortorella. Avšak výsledky jeho mužstva po troch hracích týždňoch sú takým príjemným prekvapením, že si dnes ťažko predstaviť, ako si Tortorella balí kufre. Naopak, blesky z Tampy mali nielenže najlepší štart v histórii klubu (v NHL hrajú jedenástu sezónu), ale hneď na úvod vyrovnali klubový rekord v sérii zápasov bez prehry (5-2-0-0) z februára a marca 1996. Aj keď sa im sobotný zápas proti New Jersey Devils príliš nevydaril (1:5) a úspešná séria sa skončila, faktom zostáva, že sa na mužstvo zaraďované tradične medzi outsiderov NHL začalo pozerať trochu inými očami.
Mužstvo bez hviezd
Len málokto si pred sezónou všimol, že Tampa Bay Lightning je spolu so San Jose Sharks jediným mužstvom ligy, ktoré si minimálne päť rokov od sezóny 1997/1998 vylepšuje bodový zisk v základnej časti (44 - 47 - 54 - 59 - 69). Existuje aj iná podobnosť obidvoch tímov. Sharks (o niečo skôr) aj Lightning stavajú na mladých, relatívne neznámych hokejistoch a hráčoch, ktorí dostali druhú šancu. Sharks vlastne vybudovali svoj úspešný tím s jedinou hviezdou Owenom Nolanom, lebo Teemu Selänne k nim prišiel iba predvlani a aj to len ako tieň seba samého.
V Tampe je to veľmi podobné. Je to prakticky mužstvo bez hviezd, lebo ani Lecavalier v súčasnosti nie je, ani Andreychuk v minulosti nebol hokejovou hviezdou v pravom zmysle slova. Pritom Tampa ako začínajúce a slabšie mužstvo mala podľa regúl NHL právo draftovať hráčov, ktorým bola projektovaná práve veľká budúcnosť, napríklad Hamrlíka, Maru, Grattona či Wiemera. Ani jeden z týchto hráčov už v Tampe dávno nie je, všetci rozkvitli v iných mužstvách. Ak sa v tejto úspešne sa rozbiehajúcej sezóne podarí preraziť robustnému dvadsaťjedenročnému ruskému krídelníkovi Alexandrovovi Svitovovi, ktorého Tampa zobrala z tretieho miesta celkovo v drafte roku 2001, bude prvou výnimkou.
Hráči druhej šance
Zato v mužstve pri Tampskom zálive sa celkom úspešne darí takým, ktorých môžeme s trochou fantázie nazvať hráčmi druhej šance. Ptria medzi nich hráči súčasného základu ako Boyle, St. Louis, Lukowich, Chabibulin, Prospal, Willis, Taylor, Neckář, Fedotenko, Dingman a čiastočne aj tí, ktorých Tampa draftovala hlboko z poľa nováčikov, ako sú obranca Pavel Kubina (179. miesto/1996), respektíve útočník Brad Richards (64. miesto/1998). Na všeobecné prekvapenie sa z tohto spolku odpisovaných hráčov rysuje celkom životaschopná partia. Jej základ sa viac-menej stabilizuje už tretiu sezónu, pričom kľúčovú úlohu zohral príchod Nikolaja Chabibulina a čiastočne aj veterána Dava Andreychuka.
Nenahraditeľný Chabibulin
Ruský reprezentačný brankár rok nehral a prestup do Tampy z Phoenixu si v podstate vyvzdoroval. Ani rok prestávky mu však neubral na výkonnosti, a hoci Tampa vlani patrila medzi šesť najhorších tímov ligy, Chabibulin bol medzi piatimi najlepšími brankármi NHL. Aj jeho súčasná bilancia úspešných zásahov (0,897 %) a priemer inkasovaných gólov na zápas (2,49 %) ho radia k brankárskej špičke. Chabibulin je pre blesky istotou, bez ktorej nemožno v NHL ani len myslieť na úspech. Príkladom je práve prehra s New Jersey Devils, ktorá zakončila dobré vykročenie do tohtoročnej sezóny. V tomto zápase totiž Chabibulin oddychoval a nahradil ho Kevin Hodson. Ten sa na ľad NHL vrátil po dvoch rokoch prestávky a mužstvo veľmi nepodržal. Že je medzi ním a Chabibulinom dosť veľký rozdiel, o tom sa mohli uplynulý týždeň presvedčiť takí borci ako Bure, Lindros (Rangers) či Jágr (Washington), ktorým vo víťazných zápasoch kryl isté góly. Tortorella bude zrejme musieť problém náhradného brankára riešiť. Pred play off v minulej sezóne totiž odišla z Tampy do Caroliny dvojka Kevin Weekes. Tampa tým zostala bez spoľahlivého náhradníka, a ak sa Hodson nechytí, tak ho mať ani nebude, pretože na súpiske má už iba mladých neskúsených gólmanov (Konstantinov, Eklund, Lániček).
Nárast formy kľúčových hráčov
Podobne ako u Chabibulina je očividný výkonnostný rast aj u mnohých kľúčových hráčov Lightning v tejto sezóne. Vincent Lecavalier, draftová jednotka NHL z roku 1998 šiel z roka na rok dole s výkonom aj s bodmi, čo provokovalo k úvahám nielen o nevyhnutnosti Lecavalierovho odchodu z Tampy, ale hlavne o tom, že v lige zhasína ďalší talent. Keby Lecavalier udržal výkon z úvodu sezóny, nepochybne by atakoval stobodovú hranicu, teda hranicu skutočnej hviezdy NHL. Podobne je to aj v prípade momentálne najproduktívnejšieho hráča Lightning Martina St. Louisa, ktorý by sa mohol dostať ešte vyššie. Potenciu rastu má aj Brad Richards, ktorý dve sezóny za sebou dosiahol rovnaký výsledok (62 b). Richards má na minimálne dvadsať-, dvadsaťpäťbodové zlepšenie. Podobne sú na tom aj ďalší hráči: Kubina má vyššie body každú sezónu, Boyle má už teraz polovicu bodov, ktoré vlani dosiahol v 66 zápasoch, Dingman dal už dva góly, čo je viac, než dal v posledných troch sezónach dokopy. Nová motivácia stimuluje k zlepšeným výkonom aj Lukowicha a Fedotenka, vlastne jediných hráčov s menom, ktorí prišli pred sezónou do Tampy. Podobne je to aj v prípade Neckářa a Prospala, ktorí začali sezónu rovnako sľubne, ako kedysi sľubne vstupovali do NHL. Neckář je po rokoch putovania z klubu do klubu konečne zase stabilným hráčom základu. Prospal nabral kurz, s akým pred siedmimi rokmi ako celkom neznámy mladík prerazil do kádra Philadelphia Flyers. Nepochybne mu k tomu pomáha aj spolupráca s Davom Andreychukom, začínajúcim už svoju 20. sezónu v NHL.
Tento týždeň čakajú Tampu štyri zápasy, z toho tri vonku. Ak by sa bleskom podarilo vyhrať aspoň tri, urobia najlepší mesiac v histórii klubu. Potom by úvaha o potencii Lightning hrať konečne po šiestich rokoch v play off nebola nerealistická.
Autor: Igor Otčenáš(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
