Počas prvého predpremietania sa mimo sály ešte usilovne pracovalo, kachličky pred kinom vraj pribudli cez predchádzajúcu noc, keď sa foyer aj maľovalo.
Sála je však už pripravená - na prvý pohľad sa od bežnej kinosály príliš nelíši. Len plátno nie je rovné a klesá dobré dva metre pod úroveň podlahy pri prvých sedadlách - je tu čosi ako jama pre orchester.
Kto si myslel, že v 3D kine bude potrebovať špeciálne okuliare, nemýlil sa - princíp je podobný, ako keď kedysi časopis ABC priniesol papierové okuliare s červeným a modrým plexi pred očami - pri pohľade na špeciálny modročervený obrázok mal aj vtedy človek úžasný trojrozmerný zážitok.
V Imaxe sú dva druhy okuliarov - ak už jedny nosíte, dostanete pri vchode väčší typ a vyzeráte ako avantgardný umelec. Okuliare sú polarizačné - zabezpečia, aby do ľavého oka išiel len obrázok, ktorý je preň určený, a do druhého naopak. O zvyšok by sa mal postarať mozog. Ťažko povedať, aké zážitky mali ľudia, keď videli prvý film (niektorí vraj od strachu utiekli z kina), prvý zvukový film, prvý farebný film - ale na prvý 3D film si treba chvíľu zvykať. Nikomu z prítomných sa síce nezdvihol z obrazu žalúdok tak, aby musel odísť, ale viacerí sa priznali, že im spočiatku nebolo najlepšie.
Ak sa ale prekonáte, môžete sa diviť - obraz je skutočne trojrozmerný - ľudia vyzerajú ako živí, aj dinosaury vyzerajú ako živé, dokonca aj ich kostry vyzerajú ako živé. Čo je vo filme bližšie, máte tesne pred očami, čo je ďalej, vyzerá nedosiahnuteľné (škoda sa vrhať na plátno). „Nechcela som sa skúšať toho dotknúť, aby som nevyzerala trápne,“ zaznelo po predstavení. Dosť dôležité je sedieť blízko - z diaľky je obraz tiež trojrozmerný, ale nemáte pocit, že ste s hrdinami na mieste. Kto prvé rady neznáša, pripraví sa o zážitok. Rovnako dôležité je sedieť v správnom uhle - teda na modrom sedadle. Šedé sú len pre bežné 2D filmy - na nich obraz skutočne stráca kvalitu.
Ak sa pozeráte bez okuliarov - je na plátne vidno dva mierne posunuté obrazy. Posunutie niekedy vidno aj s okuliarmi - buď nepustí fyzika, alebo má technológia ešte isté medzery. Časť obrazu je často rozmazaná - skôr než umelecký zámer to vyvoláva dojem, že v 3D svete je ešte problém zaostriť na viac vecí naraz. Kino sa začína s kratšími, skôr náučnými filmami a rozprávkami. Zameranie na detského diváka je jasné - príbeh o dinosauroch nemal ďaleko od telenovely o dinosauroch. Peňazí na animáciu asi bolo málo, a tak väčšiu časť deja zaobstarávajú ľudia.
Dospelý divák si bude musieť počkať, kým do 3D kín prídu celovečerné filmy - chystá sa napríklad 3D verzia práve natáčaných Hviezdnych vojen. Ak vás ale deti budú do kina ťahať, nechajte sa presvedčiť - treba predsa kráčať s dobou.
