Vonku na hojdačke spoločne vystrájajú židovské a arabské deti a z blízkej škôlky k nim doliehajú tóny hebrejských a arabských piesní. Aj v čoraz bezútešnejšej situácii počas intifády záujemcovia o zápis do spoločnej základnej školy v židovsko-arabskej obci Neve Šalom pribúdajú. Pôvodný domček s bielou omietkou už nestačí pre všetky triedy, a tak sa vyučovanie prenieslo aj do dvoch karavanov.
Idylická obec bola vytvorená v roku 1972 na pozemku prenajatom od kláštora v snahe dokázať možnosť mierového spolužitia Židov a Arabov. Dnes poskytuje domov asi štyridsiatim rodinám.
„Všetko, čo sa deje vonku, ovplyvňuje aj naše životy,“ hovorí zakladajúci člen obce Abdas Salám Nadždžár. Niektoré projekty totiž palestínsko-izraelský konflikt znemožnil. Škola mieru fungovala v obci od roku 1979, ale pre izraelskú blokádu už nemôže usporadúvať tradičné stretnutia arabskej a židovskej mládeže. Škôlka a základná škola, kam 90 percent žiakov dochádza autobusom z blízkych obcí, však vytrvalo pokračujú v činnosti. „Deti sa učia uvedomovať si vlastnú identitu a majú príležitosť poznať tých druhých. Sedia spolu pri jednom stole, poznajú navzájom svoje pocity a strach,“ vysvetľuje Nadždžár.
Učiteľský zbor je zmiešaný – izraelský Arab napríklad učí deti po arabsky a židovský učiteľ po hebrejsky. Rovnaký prístup však nefunguje vždy bezchybne. Keď sa deťom cez Vianoce dávajú darčeky, tešia sa všetky. Ale keď Židia oslavujú Deň nezávislosti, ktorý Palestínčania označujú za katastrofu (nakba), trieda sa musí rozdeliť. „Sú veci, ktoré nemožno robiť spoločne,“ priznáva hovorca obce Howard Šippin.
„Hnevajú ma tí samovražední atentátnici a armáda, ktorá ide proti Palestínčanom,“ uvažuje 11-ročná izraelská Arabka Nadín. „Palestínsky vodca Jásir Arafat by mal povedať palestínskym atentátnikom, aby prestali prenikať do Izraela, a premiér Ariel Šaron by mal stiahnuť armádu z Ramalláhu,“ vyhlasuje. Jej židovský spolužiak Noam z Mevaseret Sionu neďaleko Jeruzalema s ňou súhlasí. „Šaron a Arafat by mali začať rokovať a nebyť proti sebe. Neviem prečo, ale nechcú mier,“ dodáva.
Po dokončení základnej školy odchádzajú židovské a arabské deti do oddelených vzdelávacích systémov. Neve Šalom ale dúfa, že si niečo z poznatkov, ktoré získali, odnesú so sebou.
(čtk)
