nky na detské roky v trojgeneračnej rodine voňala aj jazykovo autenticita, nefalšované ovzdušie islamského patriarchátu, ktorý nesčíselným generáciám žien prešiel do krvi, stal sa súčasťou ich identity, kým závan nových čias nezačal do tohto ustáleného balvanu vrývať prvé škrabance.
Dlho však musíme čakať, kým ten príbeh zo stojatého bezčasia vydá prvý orientačný signál, ktorý dovolí si ho historicky zaradiť. Povedomie dobovej nezaraditeľnosti vanie z próz islamského kultúrneho okruhu často, najmä keď sa prezentujú zo ženského zorného uhla. Tak v Zlatej rybke Paula Coelha obdobné rozprávanie tínedžerky o detstve a dospievaní kdesi v severnej Afrike vyvoláva dojem stredoveku, nanajvýš časy dickensovských detských osudov v islamskom vydaní. Až obrazy ilegálnej imigrácie najprv do Marseille a potom do Paríža osvetlia, že sa to všetko deje v druhej polovici 20. storočia.
Túto nesúmerateľnosť historických povedomí kreslí Džebarová vo svojom najskôr autobiograficky podloženom románe tak plasticky práve tým, že pohľad dvanásťročného dievčatka sprvu neveľmi prekračuje obzory vnútrorodinných vzťahov a priľahlej ulice. Bystro registruje mierne emancipačné pohyby vo vzťahoch rodičov, ktoré sa stávajú tŕňom v oku starej matky aj susedského okolia. Nezasvätenec len žasne nad bizarnosťou foriem, ktorými islamská tradícia zviera všedný deň žien, vycepovaných do pokorného súhlasu.
Nič z toho by však nemohlo tak vyniknúť, nebyť jazyka, ktorý suverénne zapája všetky registre a dáva ožiť vôňam i farbám, tvarom a odtieňom. To všetko totiž môže v origináli byť, ale na ceste jazykovej transformácie neraz vybledne, stratí lesk. Také čosi prekladateľ vycíti aj bez originálu. Rovnako ako bez neho vycíti, že peľ vnútorného bohatstva ostal zachovaný, tak ako tu. Takže som už len čakal, či sa na záver nedozviem, kto to zasa raz neprekladal mechanicky, ale srdcom, empatiou v spojení s erudíciou. Vysvitlo, že autorkou je Elena Kršáková, ktorá celkom nedávno získala Cenu Zory Jesenskej! A potom, že preklad nevonia. (Alebo nepáchne).
Autor: PAVEL BRANKO