29. 11. 1868 – Petrohrad – deklarácia o zákaze použitia niektorých striel vo vojne,
– zakazovala zbrane, ktoré zbytočne zvyšujú utrpenie ľudí vyradených z boja – explozívne a zápalné strely do 400 g,
27. 8. 1874 – Brusel – medzinárodná deklarácia o zákonoch a spôsoboch vedenia vojny,
– zakázala použitie jedovatých a otrávených zbraní a použitie zbraní, striel a látok, ktoré by spôsobili nadbytočné útrapy,
– prakticky nevošla do platnosti, ale bola východiskom pre rokovanie v Haagu,
29. 7. 1899 – Haag – dohovor o zákonoch a zvyklostiach platných v pozemnej vojne,
– zároveň bola prijatá aj deklarácia, že zmluvné strany súhlasia, že sa zdržia použitia striel, ktoré šíria dusivé alebo ničivé plyny,
– neskôr spresnená – „účinok črepín musí vždy prevažovať nad otravnými účinkami“,
– záväzná len pre zmluvné strany,
18. 10. 1907 – Haag – dohovor, ktorým sa predlžovala platnosť dohovoru z prvej haagskej konferencie,
– záväzný opäť len pre účastníkov, ak budú bojovať medzi sebou,
6. 2. 1918 – prevolanie Medzinárodného výboru Červeného kríža,
– použitie jedovatých plynov bolo po prvý raz označené za zločinné,
28. 6. 1919 – Versailles – mierová zmluva s Nemeckom,
– zakázala Nemecku použitie dusivých, jedovatých a ostatných plynov a kvapalín, látok a prístrojov, ich výrobu,
– podobné zmluvy boli uzavreté aj s ostatnými porazenými krajinami,
6. 2. 1922 – Washington – dohovor o použití ponoriek a škodlivých plynov,
– snaha, aby sa zákaz stal súčasťou medzinárodného práva,
– podpísali ho všetky veľmoci, ratifikovali len niektorí účastníci,
17. 6. 1925 – Ženeva – protokol o zákaze vojnového použitia dusivých, jedovatých plynov a bakteriologických metód vedenia vojny (platí dodnes),
– krajiny ju prijímali s výhradou, že sa necítia byť zaviazané, ak protivník takéto zbrane použije prvý,
– Československo ju ratifikovalo v roku 1938, USA v roku 1975 ako 35 krajina,
– prvé ju porušilo Taliansko v Etiópii,
1929 – Haag – rozhodnutie konferencie Červeného kríža zamerať úsilie na účinnú ochranu civilného obyvateľstva proti hrozným účinkom možného vzdušného chemického napadnutia,
1932 a 1933 – Ženeva – odzbrojovacia konferencia prijala dokumenty, ktoré vymedzili pojem chemické zbrane,
10. 4. 1972 – Londýn, Moskva, Washington – Dohovor o zákaze vývoja, výroby a skladovania bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní a o ich zničení,
13. – 14. 1. 1993 – Paríž – Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia zásob, použitia chemických zbraní a o ich zničení,
– platí od 29. apríla 1997,
– Slovensko ho ratifikovalo 17. októbra 1995 ako 45. štát. (r)
