Súťaž o najlepší český dokument vyhral Karel Vachek. FOTO – ČTK

V Jihlave sa včera skončil šiesty festival dokumentárnych filmov. Názvy kín – Sokol a Dukla sú dnes už len torzom režimu, ktorý sa snažil pravdu ukryť. Aj tak pôsobí ironicky, že práve v nich sa počas štyroch dní stretávali tí, ktorí pravdu hľadajú. Aj prostredníctvom filmu. Myslieť filmom – tak znelo festivalové motto.

Vachek neponúka zábavu

„Ďakujem vám, že ste to so mnou vydržali. Viem, že to nie je žiadna sranda,“ povedal po svetovej premiére snímky Kto bude strážiť strážcu alebo Kľúč k chalúpke strýčka Toma jeho režisér Karel Vachek. Film, ktorý trvá 220 minút, uzatvára tetralógiu Malý kapitalista. Vachek neponúka zábavu. Naopak. Žiada kritické premýšľanie. Jeho film súťažil spolu so štyrmi ďalšími snímkami o najlepší český dokument.

Tam sa ocitol aj nový film Filipa Remundu A.B.C.D.T.O.P.O.L. o spisovateľovi Jáchymovi Topolovi. „Nechcel som Jáchyma zachytiť ako autora-spisovateľa, ale ako obyčajného človeka. Zaujímal ma jeho spôsob uvažovania,“ povedal o filme jeho tvorca. Priniesol so sebou aj snímku, ktorou presvedčil v lete porotu tohtoročného karlovarského festivalu. Film Obec B. tam vyhrala hlavnú cenu v sekcii študentských filmov.

Nebezpečný biely muž

Rakúšan Ulrich Seidl si za film Psie dni odniesol ocenenia, napríklad aj z festivalu v Bratislave a Cannes. V Jihlave sa premietal film K situaci, kde prispel dvoma príbehmi. Znova chladne realisticky predstavuje rakúsku spoločnosť, jej abnormálnu každodennosť, jej patologický strach pred cudzincami („Obklopia nás a my budeme musieť ujsť.“) a zakonzervované názory neprekračujúce rakúske hranice. Tento film sa objavil v sekcii Stredná Európa. V nej prezentovali filmy aj slovenskí režiséri Robert Kirchhoff, Mišo Suchý, Martin Šulík a Marek Kuboš.

Snáď napínavejšie ako vyhlásenie výsledkov na záver bolo otvorenie festivalu na začiatku filmom Bowling for Columbine režiséra Michaela Moora. Napínavé preto, lebo film kvôli Jihlave precestoval za posledných 28 hodín pol sveta, až kým ho oneskorene nepriviezol z Ruzyne mercedes. Provokujúci dokument o americkej posadnutosti zbraňami získal na tohtoročnom festivale v Cannes zvláštnu cenu poroty. Po zhliadnutí filmu človek ľahko pochopí, prečo jeho režiséra nazýva George Bush nebezpečným bielym mužom. Moore aj vo svojom predchádzajúcom filme (Roger and me) vystupoval predovšetkým ako investigatívny novinár, nie ako zaznamenávateľ udalostí. Svojou pravdou si je istý. Neobjektívnosti si je vedomý. To mu ale nebráni v tom, aby film používal na prezentáciu vlastnej intrepretácie udalostí.

Dve špecifiká

Festival má dve špecifiká. Jedným je nehomogénna zostava šesťčlennej poroty, kde spolu s Věrou Chytilovou rozhoduje filozof a sociológ Václav Bělohradský, ako aj jihlavský podnikateľ, horolezec a „aktívny člen miestneho filmového klubu“ Vít Sedláček. Druhým je fakt, že sa súťaží len v jednej sekcii – Česká radosť. Tento rok v nej zvíťazil Karel Vachek.

Tento otec mladej generácie českých dokumentaristov pripomenul, že keď sledujeme dokument, nemusíme sa zabávať, ale musíme intelektuálne pracovať. S novým spájaním obrazov odhaľujeme aj staré súvislostí nanovo. Nie je to zábava v jej dnešnom poklesnutom význame. Nemá v sebe nič lacné, zato oslobodzuje. Je to radosť.

JANA KADLECOVÁ

Jihlava – Praha