Miro Švolík: Dejiny umenia (Picasso), 2001

Dominantou slovenskej časti podujatia sú výstavy fotografického diela popredného historika architektúry Ladislava Foltýna a profesionálneho fotografa Ivana Matejku. Kolekciu domácich snímok doplní i tematická expozícia Česká a slovenská fotografia 80. a 90. rokov 20. storočia, či dokumentárne zábery Andreja Bána.

V druhej sekcii venovanej uznávaným európskym autorom je zaujímavou unikátna kolekcia fotografií z 19. a 20. storočia pomenovaná Ruský piktorializmus 1898 - 1990. Originálne portréty osobností poľskej kultúry a umenia si môžu návštevníci prehliadky pozrieť v Poľskom inštitúte v Bratislave.

Poslednú tematickú skupinu tvoria snímky najvýznamnejších autorov z celého sveta. Hviezdou Mesiaca fotografie 2002 je legendárny francúzsky fotograf Henri Cartier-Bresson. Dodnes tvoriaci 94-ročný Bresson položil základy modernej fotoreportáže, ktorá spája dokonalé zvládnutie formy, techniky, obsahu a filozofie obrazu. Veľkú pozornosť púta aj Angličanka Madame Yevonde (1893 - 1975), ktorá vo svojich dielach spájala fotografiu s maliarstvom, pričom experimentovala najmä s procesom farbenia záberov.

Reportážna fotografia bude zastúpená výstavou s názvom Povodne v Čechách. (kul)

Viac informácií nájdete na internetovej stránke www.fotofo.sk.

Svet fotografií Mira Švolíka je miestom, kde sa môže stať všetko. Montážami vytvára atmosféru, z ktorej vanie láskavý humor, sarkazmus, ale aj poetika detského sveta. Medzinárodne uznávaná osobnosť novej slovenskej vlny, nazývanej aj Generácia ‘60, chce len jedno - fotiť to, čo ho baví.

Miro Švolík FOTO - ČTK

„Občas sa okolie snažilo ma pritlačiť aj do vecí, ktoré ma nebavia, ale vždy to dopadlo zle,“ povedal v rozhovore pre SME Miro Švolík (1960). „Niektorí to považovali za dobré, ale ja som vedel, že to bola katastrofa. Nie je vari ideálne fotiť to, čo človeku spôsobuje radosť?“

V týchto dňoch sa fotografie Mira Švolíka priblížili k Bratislave. V rámci Mesiaca fotografie budú mať dnes o 18.00 h výstavnú vernisáž v MuseumsQuartier vo Viedni v časti quartier 21 - galéria Piroschka. Miro Švolík patrí k prvým autorom, čo Mesiac fotografie posunuli za hranice Slovenska. Neskôr sa vo Viedni predstaví Pavel Pecha a v Berlíne Andrej Bán.

Otvory a diery

Otvory a diery - lákavý titul výstavy, ktorou Miro Švolík prišiel do Viedne, ale aj do Prahy. „Pôvodne malo ísť o reprízu, ale nakoniec to vyšlo tak, že obidve expozície sú prezentované súčasne,“ hovorí Miro Švolík. „Pražský Ateliér Josefa Sudka, kde bude výstava otvorená ešte do 17. novembra, je však menší a nezmestilo sa tam všetko. Preto som fotografické série vo Viedni rozšíril o ďalšie.“

Mira Švolíka baví fotografia nahého ženského tela a aj tentoraz sa pri svojich aktoch hrá so spodnou bielizňou pomocou dômyselných prierezov. Zneisťuje a zároveň baví diváka. Prvý súbor sa volá Otvory a diery a ponúka trojrozmerné fotografie. Každá sa skladá z dvoch, pričom vzniká tretí rozmer. Vrchná fotografia je neostrá, je v nej vyrezaný detail, v ktorom je zasadený ostrý detail zo spodnej fotografie. Výsledok? Zvláštny vizuálny efekt s erotickou príchuťou.

Druhý súbor nesie názov Dejiny umenia. Fotograf si vzal napríklad predlohy od Modiglianiho, Schieleho či Picassa - ich akty - a doplnil ich kúskami vlastných snímok tak, že to na prvý pohľad nie je ani zrejmé. Tento vzápätí odhalený „fígeľ“ vyvoláva prekvapivo znepokojujúci efekt. Ako by sa tým známym obrazom dostával pod kožu, čiže dnu do obrazu.

A nakoniec je to séria Fotografujeme, čo nás baví. Ľahko erotické fotografie dopĺňajú predchádzajúce série. Podľa autora sú „živočinou a nesú sa v atmosfére intelektuálnej, erotickej a experimentálnej“. Dôležité je svetlo, jeho tep a lom. Všetko má čiernobiely výraz a svoju bodku - fotografiu s názvom Evine jablko.

Inscenácia a improvizácia

Minulý rok bol Miro Švolík autorom ústrednej fotografie k Mesiacu fotografie. Do tvaru polmesiaca nakomponoval ľudí z organizačného štábu Mesiaca fotografie vedeného riaditeľom festivalu Václavom Macekom a odfotil ho zo žeriavovej plošiny z výšky dvadsať metrov.

Tímový spôsob fotografovania s príchuťou happeningu je len jednou polohou Mira Švolíka. Mnohé jeho cykly vznikajú intuitívne. Nápady sa odvíjajú od momentálnych úvah autora. Výrazným prvkom Švolíkových fotografických cyklov je príbehovosť. Prikladá k nim autorské texty, ktoré posúvajú fotografiu do ďalšieho rozmeru. I keď odkaz Duana Michelsa je stále čitateľný, fotograf sa už dávno vymanil spod magnetického vplyvu veľkého majstra.

Pre výraz Švolíkových fotografií je dôležitý aj pohyb, ale aj vytrvalá snaha po hľadačstve. Jeho snaha po originalite odmieta kopírovanie príťažlivých vzorov. Nanajvýš pripúšťa inšpirácie a nasýtené myšlienky lietajúce vo vzduchu. „Vzduch je nabitý nápadmi, treba sa len odhmotniť a myšlienky zachytiť,“ hovorí fotograf.

Téma do vyčerpania

Fotografia je na pozeranie. Čo vidíme na Švolíkových fotografiách? Slovami Dušana Dušeka, malý zázrak vo veľkom alebo veľký zázrak v malom. Miro Švolík oživuje neživé: z asfaltu je ženské telo, z hory zase chrbát ryby. „Asociatívny spôsob rozmýšľania pochádza z môjho podvedomia,“ vysvetľuje fotograf. „Nápady vznikajú v stavoch, keď sa zahĺbim do svojich myšlienok. Je to ten povestný stav polohypnózy, keď sa v mojej hlave objavujú nasvietené fotografie.“

Miro Švolík obľubuje cykly komponujúce jednu tému. Do jej úplného vyčerpania. „Dávam si limit približne desiatich fotografií, ktorý však nemusí byť záväzný. Je to počet na obsiahnutie danej témy. Vzrušuje ma objavovanie nových vecí. Vždy idem až k pocitu naplnenia, prežitia témy. Musím ju vyčerpať do maxima. Hoci by niekedy stačila jedna fotografia, desať vytvorí plastický obraz. Vznikne hutná záležitosť, akási guľa, na ktorú sa dá pozerať z rôznych strán a vyvoláva pocit naplnenia.“

Švolíkov fotografický cyklus sa nikdy neuzatvára. Dozvuky z témy sa môžu objavovať aj po rokoch. Teraz má pocit, že Otvory a diery uzavreli ďalšiu z etáp. S obľubou hovorí: „Mám rôzne cestičky, jedna sa skončila, druhá sa môže začať.“