BRATISLAVA – Za prvých osem mesiacov tohto roka požiadalo o azyl na Slovensku 5007 cudzincov. Ministerstvo vnútra im vyhovelo v dvanástich prípadoch, 171 žiadostí zamietlo.
Riaditeľ Migračného úradu Bernard Priecel zdôvodňuje nízky počet udelených azylov tým, že Slovensko je tranzitnou krajinou, ktorú využívajú najmä ekonomickí migranti. „Veľa ľudí požiada o azyl účelovo. Tí sa azylovou procedúrou len preženú, nevyčkajú na rozhodnutie a pokračujú vo svojej ceste,“ hovorí. Tých, čo zostávajú, je podľa neho minimum.
Najviac žiadateľov bolo z Afganistanu, Iraku, Číny, Indie, Bangladéša a Ruskej federácie, teda z krajín, odkiaľ môže hroziť teroristický útok. V súvislosti s udalosťami v Moskve Priecel poznamenal, že na vzniknutú situáciu budú reagovať. „Sme ostražití. Ak na Slovensko prídu podozrivé osoby, budeme ich viac pozorovať.“
Upozorňuje však, že slovenské orgány môžu postupovať len v súlade s medzinárodnými dohovormi. „Polícia je povinná vpustiť na naše územie každého, kto požiada o azyl,“ dodáva. Výnimkou sú len takí, ktorí sa dopustili závažného trestného činu vrátane terorizmu.
Hovorkyňa slovenského zastupiteľstva Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov Mária Čierna povedala, že úrad po útokoch na USA monitoroval aj reštriktívne opatrenia niektorých vlád v oblasti azylu.
Vysoký komisár Ruud Lubbers podľa nej napriek tomu vládam azylových krajín neprestáva pripomínať, „aby sa vyhýbali neodôvodnenému spájaniu pojmov azyl a žiadateľ o azyl s terorizmom a zachovávali nástroje účinnej ochrany pre tých, ktorí ju potrebujú“.
Čierna potvrdila, že aj v slovenských utečeneckých táboroch sú žiadatelia o azyl z Čečenska. „V našich táboroch sa však nachádzajú predovšetkým rodiny s deťmi, ktoré k nám prišli hľadať ochranu a bezpečie,“ povedala.
Podľa Priecela bolo k včerajšiemu dňu v utečeneckých táboroch 1068 cudzincov. Podľa agentúry TASR požiadalo od roku 1992 do 31. augusta tohto roku o azyl vyše 18-tisíc cudzincov, 528 z nich získalo štatút utečenca. Slovenské občianstvo dostalo 89 cudzincov.
(joč)
