Krvavé fľaky pri aute diplomata Foleya vyznačujú miesto vraždy.
FOTO - REUTERS
V jordánskej metropole Ammán včera ráno zastrelili Lawrenca Foleyho, zamestnanca Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID). Nie zatiaľ jasné, či zabitie súvisí s nejakou konkrétnou miestnou kauzou, alebo sa dá zaradiť do rovnakej zásuvky ako nedávne útoky v Kuvajte a Jemene. Spojené štáty sa zatiaľ nevyjadrili.
Jordánsky minister informácií Muhammad al Udwán označil akciu za „útok proti jordánskej národnej bezpečnosti“. Ale aj v prípade, že by sa potvrdilo spojenie medzi nedávnymi útokmi v krajinách, ktoré sú regionálnymi spojencami USA, Jordánsko zrejme nebude vyzývané, aby „podnikalo viac v boji proti terorizmu“: robí to samo a dobrovoľne.
Zabitie Foleyho je prvým atentátom na zahraničného diplomata, nie však prvý pokus. Desať Jordánčanov zatknutých na jar sa zodpovedá pred súdom z plánovania útokov na diplomatov USA a odhalené boli aj pokusy o zabitie izraelských diplomatov.
Mladý jordánsky kráľ Abdulláh má západné vzdelanie a budúcnosť svojej krajiny vidí najmä v ekonomickom rozvoji - a pre ten sú rovnako dôležité obchodné vzťahy s Irakom, americké investície a vojenské partnerstvo, ako aj mier v Izraeli a vytvorenie palestínskeho štátu. Moslimský extrémizmus vníma ako hrozbu - zvlášť odkedy význam Jordánska stúpa v súvislosti s americkými plánmi v Iraku.
Ammán takúto akciu podporil. Oficiálne odmieta byť základňou na útok, predsa sa špekuluje aj o konkrétnej vojenskej úlohe. Nielen vojenskej, ale aj politickej - o Abdulláhovom bratovi Hasanovi sa totiž začalo hovoriť ako o možnom budúcom vládcovi v Iraku. Hašimitská dynastia, ktorá odvádza svoj pôvod od proroka Mohameda, totiž vládla aj v Iraku.
Vo vojne v Perzskom zálive sa kráľ Husajn, Abdulláhov otec, nepridal do protiirackej koalície. To sa premietlo do obchodu a situácia sa zmenila až v roku 1994, keď Ammán podpísal mierovú dohodu s Izraelom. Jordánsko má tradične dobré obchodné vzťahy aj s Irakom - stoja na výmene potravinových produktov za ropu. Tie sa odrážajú na sympatiách obyčajných Jordánčanov s Iračanmi a ich nepriateľstve voči vojenskej akcii.
Extrémizmus však hrozí Jordánsku aj z inej strany. Už dnes v Jordánsku žijú milióny utečencov blízkovýchodných vojen a Ammán s nimi nemá najlepšie skúsenosti. Väčší prílev Palestínčanov zo západného brehu Jordánu v minulosti trikrát prerástol do občianskej vojny. Počas druhej intifády sem podľa Reuters utieklo už asi 200 000 Palestínčanov s nimi sa šíri aj názor, že Ammán mal k Izraelu zaujať tvrdší postoj. Strach z návalu utečencov prerastá až do paniky: Izrael vraj bude chcieť v čase irackej krízy odsun Palestínčanov vedome napomôcť. Tento názor šíria ultrapravicoví politici v Izraeli, sú čoraz hlučnejší a heslá ako „Žiadni Arabi - žiaden teror“ čoraz častejšie vidno na billboardoch a v platených inzerátoch izraelských denníkov.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
