Foto archív
Šéf Strany pracujúcich získal 61,5 percenta hlasov a v uliciach ho vítal nadšený dav radujúci sa zo zmeny. Druhý kandidát José Serra zo sociálnodemokratickej strany dostal iba 38 percent hlasov.
Po troch neúspešných kandidatúrach vymenil Lula drsný robotnícky výzor za dobré sako a dočkal sa úspechu. „Nikdy som nepredstieral, že som niekto iný. Zmenil som sa. Brazília sa zmenila,“ hovorí politik, ktorého už odpisovali ako „večného smoliara“.
Niečo na týchto tvrdeniach je. Lula sa už nespráva ako extrémistický ľavičiar, ktorého v osemdesiatych rokoch odsúdili za organizovanie demonštrácie kováckych odborárov. Britský denník The Guardian tvrdí, že dnes skôr pripomína politika typu „new labour“.
A v súvislosti s tým aj kritizuje svojho premiéra Tonyho Blaira, ktorý sa minulý rok na prvej návšteve štvrtej najväčšej demokracie odmietol stretnúť s Lulom - vtedajším lídrom opozície. Lula síce v tom čase neviedol v predvolebných prieskumoch, no Blairovo rozhodnutie nestretnúť sa s ním bolo chybné, píše britský denník.
Víťazstvo ľavičiara v Brazílii, kde sú možno najväčšie sociálne rozdiely na svete a zaostávanie za vyspelým svetom je stále zjavnejšie (priemerný príjem oproti západným krajinám je tretinový, zatiaľ čo býval polovičný), neprekvapuje. Zmenu ale do Brazílie nepriniesli najchudobnejší. Oporou im vždy bola znepokojená stredná vrstva, najmä štátni zamestnanci a odborári.
Z robotníka, ktorý ako tínedžer prišiel na sústruhu o prst, je politik, ktorý si za viceprezidenta vybral bohatého podnikateľa (textilný magnát José Alencar). Vie sa dohodnúť s burzou, sľubuje vylepšenia v súkromných penzijných fondoch, špekuluje sa, že umožní centrálnej banke stať sa skutočne nezávislou inštitúciou. Paradoxne dnes Lula najviac pripomína politika, ktorý sa s ním odmietol stretnúť - Tonyho Blaira.
Názor na tohto politika si ale nemusí poopraviť len britský premiér. Jeho vzostup v posledných mesiacoch zaskočil a spočiatku vydesil aj domáce priemyselné a finančné skupiny a dala sa vytušiť aj nervozita medzinárodných finančných inštitúcií (Medzinárodný menový fond), ktoré zachraňovali Brazíliu pôžičkami pred krachom argentínskeho typu. V týždňoch pred voľbami sa ale situácia upokojovala a včera brazílska burza jeho zvolenie prijala rastom.
Pred Lulom teraz stojí najťažšia úloha - musí vládnuť a udržať politickú stabilitu vo veľkej koalícii. A strážiť obrovský zahraničný dlh, infláciu, nezamestnanosť, zvýšiť hospodársky rast, pritiahnuť zahraničný kapitál. Na robotníckeho prezidenta čaká veľa práce.
MAREK CHORVATOVIČ
