Alfred Gusenbauer sa chce stať rakúskym kancelárom.
FOTO - TASR/EPA
Rakúska predvolebná kampaň sa rozbehla podľa nemeckého vzoru. Strany nestavili na atraktívne politické programy, ale na súboj osobností a koalícií. V predčasných voľbách nejde o rivalitu pravice a ľavice, ale o kreslo rakúskeho kancelára a preteky dvoch koaličných táborov.
Na 24. novembra predpovedajú prieskumy verejnej mienky aspoň taký dramatický súboj, ako bol ten v roku 1999, keď sa spolkovým kancelárom stal predseda tretej najsilnejšej strany.
Inak je však predvolebná situácia v Rakúsku veľmi odlišná od tej nemeckej. Predčasným voľbám predchádzal pád najkontroverznejšej povojnovej vlády. Historické spojenie Schüsselových ľudovcov a slobodných pod vedením pravicového populistu Jörga Haidera uvrhlo Rakúsko na niekoľko mesiacov do politickej izolácie.
Kabinet ustál tlak zvonku, ale nevydržal rozpory vnútri. Populistickí slobodní ukázali, že vedia rozprávať, menej už konať. Po dva a pol roku sa experiment skončil rozkolom v strane slobodných a odstúpením jej ministrov. Teraz sú na ťahu rakúski voliči.
Štyri inštitúty na prieskum verejnej mienky predpovedajú víťazstvo opozičným sociálnym demokratom (SPÖ) so ziskom 38 percent. Tesne za nimi sa držia ľudovci kancelára Wolfganga Schüssela (ÖVP) s 35 percentami. S väčším odstupom sú na tretej priečke slobodní (FPÖ) so 14 a napokon Zelení s 11 percentami.
Veľmi vyrovnaný je súboj dvoch najpravdepodobnejších koalícií: ľudovci a slobodní majú rovnako ako sociálni demokrati a Zelení 49 percent.
Podľa ankiet by ale rakúski voliči preferovali veľkú koalície. Podľa inštitútu OGM by si 34 percent želalo opätovné spojenie sociálnych demokratov a ľudovcov, ktorí v krajine vládli takmer celé povojnové obdobie.
Koalíciu sociálnych demokratov a Zelených by si želalo 24 percent a doterajšiu vládu ľudovcov a slobodných by si zopakovalo 21 percent.
Pomery na rakúskej politickej scéne sú v porovnaní s rokom 1999 iné. Najväčšmi sa zmenili slobodní. Pôsobenie vo vláde ich pripravilo o polovicu voličov. V parlamentných voľbách v roku 1999 dosiahli rekordný výsledok 27 percent a rozdielom 415 (!) hlasov sa stali druhou najsilnejšou stranou v krajine.
Dnes majú okolo 14 percent a ich kampaň je podľa rakúskych médií veľmi nevýrazná. Dôvod je jednoduchý - nevedie ich Haider ani jeho populárna nástupkyňa Riessová-Passerová. Na čele strany je Mathias Reichhold, ktorý podľa pozorovateľov boj už vopred vzdal. Korutánski slobodní na čele s tamojším hajtmanom Haiderom vedú vlastnú kampaň. Strana sa utápa vo vnútrostraníckych sporoch a na populizmus jej neostáva čas.
Pre Rakúšanov a opozičné strany sa stali nedôveryhodným partnerom. Možnú koalíciu so slobodnými pripúšťajú ako jediní ľudovci.
Najsebavedomejšie sa tvária sociálni demokrati. Na víkendovom zjazde demonštrovali jednoznačnú vôľu zvíťaziť. Predseda strany Alfred Gusenbauer bol 99 percentami potvrdený za kandidáta na kancelára. Rovnako ako v Nemecku sa kancelár nevolí priamo, ale za normálnych okolností sa ním stáva predseda najsilnejšej strany.
Gusenbauer ale spochybnil koalíciu so Zelenými, ktorí sú podľa neho „často príliš ďaleko od starostí ľudí“. Výzvou, že o koalícii budú rokovať až po 24. novembri, dal šancu aj starému partnerovi - ľudovcom.
Sebavedomie, ktoré sršalo z delegátov na zjazde, ale nie je také neotrasiteľné. Minulý týždeň Gusenbauer šokoval vyhlásením, že v prípade druhého miesta odíde strana do opozície. Zopakoval tak úspešnú Schüsselovu taktiku z roku 1999. Schüssel rovnakým vyhlásením zmobilizoval voličov a hoci sa jeho strana umiestnila až na treťom mieste, stal sa kancelárom. Aj Gusenbauer potrebuje mobilizovať Rakúšanov. Volebný súboj bude veľmi tesný.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
