Keď sme si dohadovali prvé stretnutie, očakával som, že navrhne, aby sme sa stretli u neho doma, lebo tak to pre neho bude najjednoduchšie. Predsa len, detská mozgová obrna, ktorou trpí od narodenia, sa prejavuje postihnutím všetkých štyroch končatín, kvôli čomu je neustále odkázaný na pomoc druhých.
Už názov spastická kvadruparéza znie hrozivo, najmä ak si človek prečíta, že hendikepovaného nielen obmedzuje v pohybe, ale spôsobuje mu aj veľmi bolestivé kŕče. Jozef trpí silnými bolesťami 80 až 90 percent zo dňa, má za sebou množstvo operácií. Šestnásť hodín denne sa pri ňom striedajú viacerí asistenti, bez ich pomoci sa nenaje ani nenapije.
Ale hoci to má komplikované, ukázalo sa, že moje predstavy boli klasické predsudky. Jozef je totiž mimoriadne aktívny a doma príliš veľa času netrávi. Nemá na to čas. Nakrúcať u neho sme preto mohli až pri druhom stretnutí, to prvé sme absolvovali v kaviarni jedného z kníhkupectiev obchodného centra, kde zvykne tráviť čas.
Okrem toho pravidelne dochádza na vysokú školu, kde študuje sociálnu prácu a kde sa podľa vlastných slov aktívne zapája do prednášok. Realizuje sa tiež v občianskom združení Imobilio, ktoré pomáha podobne hendikepovaným požičiavaním kompenzačných pomôcok, a snaží sa tiež vybudovať centrum pre štúdium ťažko zdravotne postihnutých.
Popri tom stíha pracovať na počítači, samovzdelávať sa, veľa čítať, chodiť do kina, ale aj „obzerať si baby" v obchodnom centre. Priznáva, že sa stretáva aj s predsudkami, majiteľka istej kaviarne mu povedala, že by mal odísť, lebo by mohol prekážať okoloidúcim. Inokedy sú stretnutia s čašníkmi vtipné, najmä ak mu v snahe pomôcť povedia, že nemusí čakať v rade a môže si ísť sadnúť. „Ja už pritom sedím," smeje sa na nedávnej príhode z fastfoodu.
No a, samozrejme, aktívne športuje v paralympijskej disciplíne boccia, ktorú prirovnáva k petangu. Spoluorganizuje tiež exhibičné podujatie Imobilio Cup, v ktorom si zdraví aj hendikepovaní merajú sily práve v tomto športe.
Pozrite si videopríbeh Jozefa Griača, ktorý sa stotožňuje s heslom Imobilia: „Naše telesné postihnutie nás brzdí, ale nezastaví. Nehľadáme súcit, ale podporu. Inšpiruje nás každý prejav odvahy a nezlomnosti."
