FOTO SME - PAVOL MAJER

„Platný zákon o telesnej kultúre (č.288/1997 Z.z.) upravuje starostlivosť o telesnú kultúru a úlohy orgánov štátnej správy, občianskych združení, ale osobitosti týkajúce sa profesionálneho športu prakticky nerieši. Zákonník práce, ktorý čaká na schválenie v parlamente, musí pripraviť pôdu pre následný zákon o športe. Tu sa otvárajú dve alternatívy. Buď vznikne osbitný zákon o športe, ktorý by mal zrušiť zákon o telesnej kultúre, alebo sa udeje novelizácia zákona o telesnej kultúre. Dôležité je, aby sa do nich v každom prípade dostala časť o profesionálnom športe. Tá by mala definovať profesionálny šport, športovcov, rozdiely medzi individuálnym a kolektívnym športom.“

Myslenie našich funkcionárov je stále poznačené praxou štátneho amatérizmu, keď si funkcionári robili so športovcami, prakticky čo chceli. Tí spravidla čušali, aby sa dostali na štarty do zahraničia.

„Problém pri individuálnych právnych vzťahoch spočíva v tom, že športovci v drvivej väčšine podpisujú tzv. inominátne kontrakty, to znamená podľa Občianskeho zákonníka nepomenované zmluvy. Vzťah teda nie je chápaný ako pracovnoprávny, hoci z obsahu právneho vzťahu s klubom je jednoznačné, že ich vzťah má pracovnoprávny charakter. Týka sa to predovšetkým profesionálov v kolektívnych športoch, ktorí musia poslúchať príkazy funkcionárov a trénerov a sú závislí od programu súťaží, líg. Dnešný stav je taký, že keď podpíšu zmluvy iba podľa Občianskeho zákonníka, nie sú chránení Zákonníkom práce.“

Keď si profesionálny športovec otvorí ústa, ľahko to pocíti na peňaženke.

„V praxi z toho vyplýva, že to, čo nie je uvedené v zmluve v čase jej uzatvorenia, to nemôže ovplyvniť režim športovca a individuálny právny vzťah. U nás to kluby bežne zneužívajú a športovci často nevedia, ako sa majú brániť. Najbežnejšia vec, ktorá sa pravidelne objavuje v tlači, je pokuta za slabý výkon. To nemá žiadne opodstatnenie v žiadnej zmluve. V profesionálnych zmluvách je zväčša jasne ustanovené, kedy môže športovec dostať pokutu - za neskorý príchod na tréning, za hrubé porušenie disciplíny a ďalšie presne uvedené priestupky. Prešovskí hokejisti dostali an bloc pokuty za slabý výkom, dvoch futbalistov Ružomberka preradili do béčka možno v súlade so zmluvou, ale pokuta za slabý výkon už nebola právne podložená. Klasický príklad sa stal vo futbalovom Slovane na jeseň v roku 1999 po vypadnutí z európskeho pohára s cyperskou Famagustou. Hráči za trest nedostali peniaze za titul slovenského majstra a prvenstvo v Slovenskom pohári. Takéto svojvoľné rozhodnutia boli v rozpore so zmluvou, no futbalisti to akceptovali.“

A čo ak by sa proti pokute postavili?

„Zrejme by čelili rôznym perzekúciám. Možno by sa im funkcionári vyhrážali, že prestanú hrávať a podobne. Prirodzene, veľmi záleží na tom, aké silné majú hráči postavenie, či si to môžu dovoliť. V porovnaní s pracovnoprávnym vzťahom je nepredstaviteľné, aby zamestnávateľ dal zamestnancovi pokutu za slabý pracovný výkon.“

V súčasnosti takmer všetky naše profesionálne kluby fungujú na báze občianskych združení.

„Riešenie právnických osôb, teda profesionálnych športových klubov, je kardinálnou úlohou, ktorú treba konečne vyriešiť. Treba jednoznačne rozlíšiť profesionálne športové kluby od športových klubov, ktoré si nerobia ambície byť profesionálnymi. Podľa súčasného právneho stavu aj najväčšie športové kluby ako napríklad Asociácia športových klubov Inter Slovnaft je na rovnakej úrovni ako klub záhradkárov alebo futbalový klub piatej ligy. To je neúnosný stav. Profesionálny šport je biznis, je to obchodná aktivita. Preto by profesionálne kluby mali byť obchodnými spoločnosťami. Mali by zarábať na marketingu, z televíznych práv, z kompenzácie za rozvoj a výcvik hráčov, čo je oficiálny názov pre odstupné. Pritom nič nebráni klubom aby transformovali na obchodné združenia, čo sa však nedeje.“

Je zrejmé, že ide o dane.

„Príjmy hráčov považujú občianske združenia za príjmy, ktoré sú spojené so základnou činnosťou, pre ktorú vznikli. Za základnú činnosť považujú občianske združenia rozvoj a výcvik hráčov. (Ak nezakladajú cenovú konkurenciu, tak znie paragraf.) Tieto príjmy sú oslobodené od dane. Podľa mojich informácií občianske združenia príjmy z predaja hráčov nezdaňujú, na čo neexistuje žiadne opodstatnenie. Obchádza sa tak len zákon. Ak by sa povinne občianske združenia pretransformovali na obchodné spoločnosti, zamedzilo by sa takýmto porušeniam zákona. Okrem toho by sa výrazne vyčistilo prostredie v profesionálnych kluboch a vlastnícke vzťahy by sa stali transparentnými. Riešeniu by mal napomôcť aj pripravovaný zákon o spolkoch podľa ktorého spolkami nemôžu byť profesionálne športové kluby.“

Ako by mal byť definovaný profesionálny športový klub?

„Nemôže sa to udiať na základe športových kritérií. Nejde napríklad zákonom stanoviť, že všetky kluby prvej ligy sú profesionálne a druhej nie. Kritériami by mal byť istý počet profesionálnych športovcov, zamestnancov, obrat, príjmy zo vstupného. V našich podmienkach by mali prirodzene fungovať v najvyšších súťažiach profesionálne kluby vo futbale a hokeji.“

Stranu pripravil VOJTECH JURKOVIČ

JOZEF TOKOŠ (25) sa profesionálne venuje športovému právu. Publikoval právnu analýzu prípadu Bosman v materiáloch slovenskej advokácie, okrem toho je riaditeľom športovej agentúpry P.L.A.Y. Tím J. Tokoša vypracoval na základe objednávky Ministerstva školstva SR Koncepciu profesionálneho športu.