Všetky zahraničné reakcie si všímali len to, koľko životov ruská akcia na oslobodenie rukojemníkov zachránila, a nie koľkí ľudia v nej o život prišli a ako. Len niektoré vlády západných krajín - Francúzsko a Nemecko - opatrne dodali, že riešiť treba aj čečenský konflikt.
Maschadov celý čas zdôrazňoval, že odsudzuje terorizmus a dištancoval sa: zajatie rukojemníkov vraj nebolo koordinované s jeho oficiálnymi štruktúrami. Pred víkendom vyzval čečenské komando, aby sa „vyvarovalo neuvážených akcií“. Zahraniční vodcovia by však zrejme nesúhlasili s jeho tvrdením, že čečenský terorizmus vznikol vinou Moskvy.
Po 11. septembri vo svete všeobecne panuje názor, že s terorizmom sa nevyjednáva a politická situácia, v ktorej vznikol, sa môže riešiť, až keď je terorizmus zničený. Niektoré signály, ako videonahrávka s Koránom či samovražedný charakter akcie, poukazovali na štýl al-Káidy, a s ňou nikto nezaobchádza v rukavičkách.
Väčšina politikov vyjadrila úľavu, niektorí ešte čakajú na objasnenia. Podľa hovorcu Bieleho domu Ariho Fleischera zadržiavanie rukojemníkov pripomína stále existujúcu svetovú teroristickú hrozbu. „Prezident (Bush) je, pochopiteľne, zdesený násilnosťami teroristov,“ povedal. Jediným bodom, v ktorom USA požiadali o vysvetlenie, bol plyn, ktorý ruské bezpečnostné sily vypustili v divadle.
„Bilancia obetí je vysoká, ale Francúzsko oceňuje, že tomu najhoršiemu sa zabránilo,“ komentuje akciu francúzsky premiér Jean-Pierre Raffain. Podľa jeho ministra zahraničných vecí udalosť zároveň upozorňuje, že treba naliehavo riešiť čečenský a ďalšie desaťročia zanedbávané konflikty.
Najviac Putinov postup oceňovala Británia a Izrael. Blairov hovorca vysoko ocenil, že ruská vláda bola schopná tak „rýchlo skončiť“ túto „príšernú akciu“ a izraelský premiér Ariel Šaron, „perfektú vojenskú operáciu, ktorá zachránila životy stoviek civilistov“. Putinovi zablahoželal aj palestínsky vodca Jásir Arafat.
Putin zrejme opäť nedovolí, aby sa znovu začalo hovoriť o zabudnutom čečenskom konflikte - zahraničnú kritiku bude odrážať ako „zasahovanie do vnútorných vecí“. Urobil to už aj včera, keď Moskva pohrozila bojkotom európsko-ruského summitu plánovaného na 11. novembra v Kodani, ak Dánsko nezruší medzinárodný kongres o čečenskom konflikte. Moskva dokonca obvinila dánsku vládu zo solidarity s teroristami.
Dánska vláda oznámila, že kongres nezakáže. (kl)
