Izraelskí vojaci a polícia zabezpečujú miesto samovražedného atentátu pri vjazde do židovskej osady Ariel.
FOTO - REUTERS
Došlo k tomu na benzínovej stanici pri vjazde do osady Ariel, ležiacej 25 kilometrov východne od Tel Avivu. V čase, keď sa tam zdržiavali vojaci vracajúci sa na základňu po víkende. „Samovražedný atentátnik prišiel a bolo tam veľa vojakov… a potom sa vyhodil do vzduchu,“ povedal starosta osady Ron Nechman. Vojaci si podozrivého muža všimli. „Keď sa ho snažili premôcť, terorista odpálil nálož,“ vyhlásil policajný veliteľ Rami Sonnenfeld. Podľa iných zdrojov jeden vojak postrelil atentátnika a až potom došlo k výbuchu.
K atentátu sa prihlásila skupina Brigády mučeníkov Al-Aksá, ktorá je voľne napojená na hnutie Fatah šéfa palestínskej samosprávy Jásira Arafata. Izraelská armáda v reakcii na atentát opevnila úsek hranice severne od Tel Avivu v obavách, že by atentátnici mohli preniknúť cez zelenú líniu. Vo vojenských akciách prišli o život traja Palestínčania.
Hovorca izraelského premiéra Ariela Šarona David Baker obvinil zo zodpovednosti palestínsku samosprávu. „Palestínska samospráva sa pozerá ako divák a nerobí nič, zatiaľ čo palestínski teroristi vedú teroristickú vojnu proti izraelským civilistom,“ uviedol Baker.
Palestínske vedenie na čele s Jásirom Arafatom bombové útoky proti izraelským civilistom odsudzuje. Tvrdí, že palestínske bezpečnostné sily nie sú schopné zakročiť proti militantným skupinám, pretože izraelskí vojaci obsadili väčšinu miest. Palestínske vedenie sa však stavia odlišne k atentátom vnútri tzv. zelenej línie, hranice Izraela s palestínskou samosprávou. Židovské osady na okupovanom území považujú palestínske skupiny za symbol okupácie a legitímny cieľ. Osídľovanie týchto území a budovanie osád bolo jednou z najväčších prekážok mierovej dohody a najväčším zdrojom konfliktu aj v období pred palestínskou intifádou.
Osada Ariel patrí medzi 145 židovských osád, ktorým izraelská vláda vyčleňuje každoročne istú sumu na rozvoj zo štátneho rozpočtu. Požiadavku evakuácie časti týchto osád obsahujú aj najnovšie americké mierové návrhy. Pre tento problém hrozí teraz Izraelu dokonca vládna kríza. Ľavicová Strana práce totiž nesúhlasí so sumou určenou osadám v rozpočte a včera pohrozila vystúpením z vlády. Počíta sa v ňom so 150 miliónmi dolárov pre osadníkov. „Osadníci sú privilegovaní, ako jediných sa ich nedotknú plánované škrty v rozpočte na rok 2003 a to nemôžeme akceptovať,“ vysvetlil minister dopravy Efraim Sneh. Štátny tajomník ministerstva obrany Širi Weizman a blízky spolupracovník predsedu Strany práce potvrdil, že jeho strana dala vláde premiéra Ariela Šarona „ultimátum“.
(čtk, tasr, kl)
