e ústredná banka zníži úrokovú mieru, potom vzrastie príťažlivosť investovania do akcií a poklesne atraktivita vkladania peňazí do štátnych obligácií, čo má pozitívny vplyv na kurz akcií. V mikroekonomickej sfére si burziáni berú pod lupu podnikový zisk, ktorý najlepšie odráža celkový hospodársky stav príslušnej spoločnosti: kvalitu manažmentu, efektivitu a úroveň výroby, predajnosť na trhu ponúkaných produktov a v neposlednom rade produktivitu zamestnancov. Ak je firma dlhodobo zisková, potom sa zvyšuje tendencia burziánov kupovať akcie analyzovanej spoločnosti, čo takisto priaznivo vplýva na kurzovú výšku. Finanční analytici musia teda najskôr osobitne zvážiť situáciu na makro- a mikroekonomickom burzovom fronte.

V týchto dňoch sa na Wall Street schyľuje k ďalšiemu úpornému zápoleniu týchto dvoch dominantných burzových determinantov. Prezident americkej centrálnej banky Alan Greenspan naznačil pred niekoľkými dňami, že nemá nijaké obavy z nadmernej miery inflácie. Inak povedané: nedá sa vylúčiť, že washingtonská ústredná banka koncom júna po šiesty raz tento rok zníži úroky v snahe podporiť konjunktúru. Toto si totiž môže dovoliť práve vtedy, keď sa na obzore nevynára nebezpečenstvo priveľkého rastu spotrebiteľských cien. Ústrední bankári majú za takejto výhodnej situácie voľnú ruku na opatrenia na podporu ekonomickej dynamiky. Vedľajším efektom je opísaný efekt zvyšovania akciových kurzov.

Proti takémuto priaznivému trendu stoja v súčasnosti prípadné negatívne informácie z podnikového sektora. Mnohí experti sa domnievajú, že nedávne okresanie prognózy telekomunikačného koncernu Nokia vzhľadom na vývin zisku a obratu v druhom štvrťroku je začiatkom informačnej lavíny renomovaných koncernov upozorňujúcich analytikov a aktérov na parkete, že nebudú vstave dodržať ziskové a obratové predpovede na druhý tohtoročný kvartál. V Spojených štátoch musia totiž akciové spoločnosti predkladať verejnosti každý štvrťrok výkaz o hospodárení spojený s vyhliadkami do blízkej i menej blízkej budúcnosti. Druhá polovica júna sa nesie v znamení týchto kvartálnych informácií. Burzoví augurovia sa teraz zmietajú v neistote - nevedia, ktorá firma ich prekvapí, či už príjemne, alebo nepríjemne.

Pochybnosti teda vládnu na oboch stranách ekonomicko-analytickej línie: nikto nevie s istotou povedať, či sa znížia úrokové sadzby, podobne ako nik nie je vstave stopercentne predvídať hospodárenie vlajkových lodí americkej ekonomiky. Výsledok? Hlavný ukazovateľ „novej ekonomiky“ Nasdaq Composite (index všetkých info-technologických akcií kótovaných na elektronickej burze Nasdaq) minulý týždeň znovu skĺzol pod psychologicky dôležitú hranicu 2000 bodov - po prvý raz od polovice apríla. Základný barometer „starej ekonomiky“ Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov) bojoval uplynulý týždeň aj s úrovňou 10 500 bodov, kde sa naposledy nachádzal v polovici apríla.

V najbližších dňoch sa teda zrejme rozhodne, či americké akcie budú pokračovať v negatívnom trende posledných týždňov (podmienenom negatívnymi správami o vývoji podnikového zisku), alebo či kurzy účastín začnú znovu (v dôsledku priaznivého vplyvu zníženia úrokovej miery) stúpať.

JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov