nemecko-francúzsky agrárny kompromis.
Keď sa ho vo štvrtok podarilo pomerne ľahko dosiahnuť, zdalo sa, že sa odstránil posledný neuralgický bod, ktorý by mohol zvrátiť bruselský summit. Časový harmonogram bol dodržaný, cesta do únie sa pre desať kandidátov opäť prestala kľukatiť. Tak to vyzeralo na prvý a veľmi povrchný pohľad.
Nadšené z celého vývoja bolo zrejme len Dánsko, ktorému sa ako predsedníckej krajine podarilo dosiahnuť akú-takú zhodu v rámci únie a zabrániť dokonalému fiasku procesu rozširovania. Menej nadšení boli samotní členovia a veľa dôvodov na nadšenie asi nebudú mať ani kandidáti.
Summitu uľahčilo pozície stretnutie Chirac – Schröder.
Kedysi nerozlučná dvojica a ťahúni európskeho zjednocovania Francúzsko a Nemecko sa ocitli na opačných stranách sporu o spoločnú poľnohospodársku politiku. Francúzsko z nej profituje, Nemecko na ňu dopláca. Vo štvrtok sa dohodli, že tento stav potrvá do roku 2006 a potom sa subvencie poľnohospodárom začnú znižovať.
Kompromis medzi Nemeckom a Francúzskom označujú diplomati za veľké víťazstvo Paríža. Nepáči sa však Holandsku, ktoré považuje radikálnu reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky ešte pred rozšírením za nevyhnutnú. Holanďania odhalili hru Jacqua Chiraca, ktorý dosiahol odloženie riešenia problematiky spoločnej poľnohospodárskej politiky na rok 2006.
Vtedy už únia bude mať 25 členov, čím sa rozhodovanie značne skomplikuje. Navyše niektorí z nich by sa mohli stať spojencami Francúzska v boji za zachovanie súčasného štedrého a neprehľadného systému prideľovania dotácií. Únia však Chiracovi naznačila, že ide o posledný ústup. „Svet sa pohybuje len jedným smerom, a to k liberalizácii,“ zdôrazňoval Chiracovi Tony Blair.
Holanďania sa postarali aj o to, aby Európska komisia z dvoch na tri roky predĺžila platnosť ochranných klauzúl, ktoré majú súčasných členov chrániť pred budúcimi. Jedna z nich sa bude týkať ochrany vnútorného trhu a druhá spravodlivosti a vnútra. Tá bude de facto zabezpečovať ochranu hraníc a obmedzenie ilegálnej imigrácie. Zdroje blízke únii tvrdia, že sa bude týkať všetkých ekonomických aktivít vo vnútri únie, ktoré majú cezhraničný dopad. Ochranné klauzuly sa budú uplatňovať na návrh komisie alebo členského štátu. Navyše pomerne neštandardne, pretože nebudú platiť recipročne, ale len jednostranne.
Podľa informácií zo summitu prišli s istými požiadavkami aj Fíni a Španieli. Týkajú sa pomoci menej vyspelým regiónom.
Európa sa teda rozhodla rozšíriť, ale s minimálnymi nákladmi a veľkou mierou vlastnej ochrany. Kandidáti zrejme spokojní nebudú. Dostanú však maximum toho, na čom je únia v súčasnom období schopná dohodnúť sa. Dostanú maximálny kompromis.
Summit podľa pozorovateľov znamená aj obnovenie vzťahov medzi Nemeckom a Francúzskom, aj keď obe krajiny majú pomerne rozdielne názory na európsku budúcnosť.
