Do už aj tak dusnej moskovskej atmosféry vstupuje neznáma choroba. Všetky vajcia v krajine sú nakazené. Ľudia ich nesmú jesť a kuriatka sa z nich liahnuť. Paralelne profesor Persikov zachytí vo svojom laboratóriu lúč života. Každý vynález v Moskve patrí všetkým, a tak sa lúča života a nenakazených vajec dovezených z cudziny ujíma súdruh Ossud. Antický človek vo voľnom čase hrajúci krásne na flaute.
Ako však Ossud iste nechcel, v laboratóriu sa slepačie vajca zamenili s hadími a krokodílími, ktoré chcel opatrne testovať profesor. A krajina je zrazu plná obrovských hadov a krokodílov. Tí roztrhajú najprv Ossudovu manželku - aj napriek tomu, že Ossud sa ich duchaprítomne snaží ovládnuť hrou na flaute ako fakír na píšťalke. Obludy nešetria ani policajtov. A, samozrejme, znášajú ďalšie a ďalšie vajcia.
Snáď z nich sa vyliahne aj dav vzápätí lynčujúci profesora, jeho asistenta a gazdinú. Kto teda zachráni krajinu, v ktorej políciu pojedli obludy? Kto iný než povestná ruská zima. „Motorizovaný boh mrazu,“ ktorý ju už zachránil aj pred Napoleonom a Hitlerom. Tentoraz Mrázik spáli zárodky vo vajciach. „Pridržiavala som nohy, ktoré Michail amputoval. Pracoval ako chirurg a stále len amputoval,“ opisuje Bulgakovova manželka jeho lekársku prácu v lazaretoch v blízkosti frontu.
Diaboliáda je ostrou čiernou groteskou. Rezom, prechádzajúcim ľudskou identitou podobne ako v Majstrovi a Margaréte. Len nezriadenejšie. V plnej zmätenosti. Diaboliáda je príbehom moci, sociálneho strachu, obáv z ľudí. Moci, ktorá nám vraví: aj keď sa ti budem meniť pod rukami striedavo na krásne veci a slizké obludy, ty sa ma len drž.
Korotkov prenasledovaný a prenasledujúci svojho nového záhadného nadriadeného Gateviča, ktorý príbehom putuje raz ako plešatý, raz ako bradatý a nakoniec ako kocúr (Mosúr?), stratí navyše doklady. Úradníci mu vyskakujú v ústrety zo zásuviek. Naháňajú ho peleríny a rozvášnené sekretárky ho chcú pripraviť o poctivosť. Vydajte mi doklady a ja pôjdem do kláštora, bráni sa Korotkov ako Ofélia rozvášnenému Hamletovi.
Možno práve svoju precitlivenosť sa pokúšal nemilosrdnou iracionálnou grotesknosťou amputovať Bulgakov. V poviedkach, kde kukučky kukajú KU-KLUX-KLAN a Mejerchoľd zomiera v divadle, keď sa naňho počas skúšky Borisa Godunova zrúti visutá hrazda s nahými bojarmi.
