Dve zo siedmich odberných miest Nemocnice s poliklinikou v Žiline vodárne opätovne zapojili na dodávku vody.
FOTO TASR - PAVOL ĎURČO
„Bez vody robiť nemôžem,“ hovorí zubárka Karin Badíková. Objednaných pacientov museli preobjednať na iný termín. „Je to zúfalé. Robím, čo sa dá, tých ľudí predsa nemôžem poslať preč. Ale ruky ma už štípu od dezinfekčného prípravku, nemám si ich čím iným opláchnuť,“ sťažuje sa gynekologička Beatrix Jezná. V detskej ambulancii si na ruky lejú minerálku. „Neberieme moč ani krv. Chorých detí je dnes našťastie akosi málo,“ hovorí detská lekárka Šárka Dančíková.
Niektoré z deviatich ambulancií v zdravotnom stredisku na žilinskom sídlisku Hliny včera neprijímali pacientov, iné pracovali len v obmedzenom režime. Príčinou bola odstávka vody. Vodárne totiž pre osemmiliónový dlh nemocnice odpojili prívod vody do niektorých prevádzok.
Všetky ambulancie v zdravotnom stredisku sú súkromné, priestory si prenajali od nemocnice. Odstávka vody ich pobúrila. „My si všetci poctivo platíme a nakoniec doplatíme za dlhy niekoho iného,“ sťažovali sa lekári. Čakali, že pred budovu pristavia aspoň cisternu s vodou, čo by možno niektorým pomohlo, zubárom však nie.
Po dohode medzi riaditeľmi vodární a nemocnice nakoniec okolo obeda na Hlinách vodu pustili. Rovnako aj na pľúcnom oddelení, kam chodia aj pacienti s tuberkulózou. „Na týchto dvoch miestach sme obnovili dodávku vody, aby sa zabránilo šíreniu infekcie,“ povedal riaditeľ vodární Miroslav Kundrík. Do siedmeho novembra si počkajú na návrh splátkového kalendára, ktorý má predložiť nemocnica. Dovtedy potrvá súčasný stav, bez vody ostanú sklady, ubytovňa a administratívne priestory.
Nemocnica dlhuje okrem vodární aj ostatným dodávateľom. „Nemôžeme uprednostniť platbu za vodu pred platbami za lieky,“ povedal riaditeľ nemocnice Ivan Chaban. Im zasa dlhujú zdravotné poisťovne viac ako 90 miliónov, vzniká začarovaný kruh.
Žilinská nemocnica spolu s Martinskou fakultnou nemocnicou ostávajú na rozdiel od ostatných nemocníc v kraji pod pôsobnosťou ministerstva zdravotníctva. Nemocnice v iných mestách prechádzajú pod krajskú samosprávu, štát ich preto aspoň čiastočne oddlžil.
„Situácie, aká sa stala v Žiline, sa budú opakovať dovtedy, kým nemocnice nebudú mať možnosť rozumnejšie hospodáriť. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je nevyhnutné vykonať systémové zmeny,“ povedal pre TASR minister zdravotníctva Rudolf Zajac.
ANDREA HARMANOVÁ
