DAVOS, BELEHRAD – Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica včera neočakávane ukončil pobyt na Svetovom ekonomickom fóre v Davose a odcestoval do Belehradu. Dôvodom náhleho odchodu juhoslovanského prezidenta je nárast napätia na srbskej hranici s Kosovom. V tejto oblasti to v posledných dňoch poriadne vrie. Počas intenzívnych bojov medzi juhoslovanskými jednotkami a albánskymi ozbrojencami boli v nedeľu zranení štyria juhoslovanskí vojaci, jeden srbský civilista a traja albánski povstalci. Jeden vojak v sobotu podľahol zraneniam utŕženým pri predchádzajúcom útoku rebelov. „Máme to pod kontrolou, ale sú tu ohniská novej vojny,“ varoval Koštunica v Davose s tým, že zrážky vyprovokovali albánski separatisti.

Päť kilometrov je veľa

Pred odchodom z Davosu Koštunica vyhlásil, že je hlboko znepokojený eskaláciou násilia na juhu Srbska. Na tlačovej konferencii deklaroval potrebu „radikálnejších riešení“ na zníženie napätia, ubezpečil ale, že nemá na mysli použitie sily. Ako jedno z možných riešení zopakoval svoj návrh na zúženie päťkilometrovej nárazníkovej zóny, vznesený po ofenzíve albánskych separatistov v novembri minulého roku. „Päť kilometrov je príliš veľa,“ povedal. Podľa Koštunicu súčasná podoba bezpečnostného pásma rebelom umožňuje ohrozovať komunikácie a dopravu v oblasti. Nárazníkovú zónu medzi Kosovom a zvyškom Srbska vytvorili v júni 1999 v rámci dohody o skončení náletov NATO proti JZR s cieľom zabrániť priamemu kontaktu juhoslovanskej armády s jednotkami aliancie, ktorá provinciu kontroluje.

Spolupráca s ICTY otázkou života a smrti

Podľa Koštunicu spolupráca vlády Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) s Medzinárodným trestným tribunálom pre zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) v Haagu je „otázkou života a smrti“. Prezident tvrdí, že JZR môže byť vystavená silnému tlaku členských krajín NATO, pokiaľ odmietne s ICTY spolupracovať. NATO by mohlo dosiahnuť to, že by Juhoslávia nezískala hospodársku pomoc, ktorú potrebuje, aby sa znovu postavila na nohy.

Koštunica však zopakoval, že ICTY, ktorého hlavná žalobkyňa Carla del Ponteová minulý týždeň navštívila Belehrad, je „politická“, a nie súdna inštitúcia.

„ICTY je pre nás realita, ale žiadna biblia svätá, je to inštitúcia riadiaca sa podivnými pravidlami,“ zdôraznil. Juhoslovanská vláda neochotne uznáva legitimitu ICTY, ktorý požaduje vydanie bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, aby ho mohol súdiť za údajné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Podľa Koštunicu by vydanie Miloševiča do Haagu znamenalo urobiť z neho hrdinu a mučeníka. „Z mnohých dôvodov je vždy lepšie, keď sa vodcovia národa zodpovedajú priamo svojmu ľudu,“ povedal.

(čtk, tasr, r)