Rina Kimche: Budha, Beladice 2002
„Keď som tu pred siedmimi rokmi končil svoj pobyt na Vysokej škole výtvarných umení v rámci Fulbrightovho štipendia, cítil som potrebu i záväzok pokračovať v našich profesionálnych i osobných vzťahoch,“ povedal svetoznámy americký výtvarník Nick J. de Vries počas svojej terajšej bratislavskej návštevy. Hoci jeho prvé dotyky so Slovenskom a Bratislavou zvlášť („považujem ju za svoj druhý domov“) sú dávnejšieho dáta, až spomínaný pobyt znamenal začiatok jeho pravidelných slovenských (a tiež iných európskych) aktivít - výstavných, sympoziálnych i pedagogických.
Ich pokračovaním bola aj jeho osobná prítomnosť na medzinárodnej výstave Hlina - spoločné skúsenosti a perspektívy v Galérii Medium, kde prezentuje diela štrnásť špičkových autorov a súčasne uznávaných vysokoškolských pedagógov z Čiech, Holandska, Izraela, USA, Turecka a zo Slovenska. Tou spoločnou skúsenosťou je podľa kurátora Štefana Oriška ich pôsobenie na akademickej pôde i spolupráca na slovenských sympóziách a spoločným východiskom materiál hliny.
Nick J. de Vries, ale aj jeho krajanka Patricia Lay, Sevim Cizer z Turecka, Holanďanka Helly Oestreicher, Izraelčanka Rina Kimche či naši výtvarníci Jozef Jankovič alebo Ivica Langerová-Vidrová sú predstaviteľmi „prvej“ generácie, ktorá posunula keramiku do jej dnešnej podoby. Kurátor výstavy Štefan Oriško: „Keramika, ktorá má v dejinách miesto ako odbor súvisiaci s úžitkovosťou či dekoratívnosťou, postúpila vo svojom novšom vývine v hierarchii umeleckých druhov až k formám voľného umenia.“ Zdôrazňuje však, že „cesta keramiky smerom hore v hierarchii umeleckých druhov ju nezbavila väzieb s jej vlastnou minulosťou a s jej historickými funkciami, všetky pôsobia vedľa seba a vzájomne sa dopĺňajú“.
Trend tejto cesty hore, ktorý je spätý aj s neustále sa rozširujúcou škálou technológií (často veľmi privátnych a neraz až utajovaných), dokumentuje aj koncepcia výstavy. Okrem spomenutých autorov sa tu prezentujú Gürdal Özcalik a Halil Yoleri z Turecka, Holanďan Michel Kuipers, Zdeněk Manina a Hana Novotná z Českej republiky a Jaroslava Šicková a Jaroslav Košš zo Slovenska. Iniciátorkou myšlienky zorganizovať takúto „pedagogickú“ výstavu na báze diel, ktoré autori vytvorili v posledných rokoch na sympóziách v Lučenci a Beladiciach, bola Ivica Langerová-Vidrová.
Nie náhodou ako vedúca ateliéru keramiky VŠVU reprezentuje neodmysliteľnú spätosť vstupu keramiky do sveta voľnej umeleckej kreativity s adekvátnym myslením a aktivitami aj na akademickej pôde. Hoci zjednodušene a možno i trochu vytrhnuto z kontextu, nedá sa odolať použitiu jej slov o „ceste od hrnčeka po keramickú sochu“ (ale i oblúkom späť).
Zdanlivo až prílišnú previazanosť medzinárodnej expozície, sympózií a vysokoškolskej výuky obhajuje samotné zadanie tejto netradičnej pedagogickej výstavy. A úplne logicky je jej miestom galéria v areáli školy.
