Ján Berky-Mrenica ml. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
„Folklórna hudba sa v Slovenskej televízii hrá maximálne tak počas živej panorámy,“ sťažuje sa SME huslista a aranžér Ján Berky-Mrenica mladší. Syn legendárneho huslistu stojí niekde v popredí hudobníkov a nadšencov tradičnej slovenskej hudby a verí, že táto hudba má budúcnosť.
Špina za nechtami
Jeho súbor Diabolské husle hrá všetko - od slovenskej a rómskej tradičnej hudby až po klasické a moderné kompozície. Jeden čas dokonca vystupovali aj s talianskym popspevákom Drupim. „Je to však stále profesionál,“ dodáva štyridsaťročný hudobník.
Slovo profesionalita je v rebríčku hodnôt výborného huslistu na prvom mieste. Hudba je zdrojom jeho obživy, ale Berky-Mrenica mladší je zároveň aj zaprisahaným folkloristom, ktorý objavuje stále nové piesne a pracuje na úpravách starých, overených.
Najnovší album Diabolských huslí Pozdrav zo Slovenska, ktorý vychádza práve v týchto dňoch, je malou raritou. Berkymu-Mrenicovi mladšiemu sa na ňom podarilo dať dokopy starých slovenských ľudových spevákov. „Títo ľudia niečo vo folklóre znamenali, ale niektorí z nich už dlhé roky nespievajú. Napríklad pani Baková naposledy spievala pred dvadsiatimi rokmi a odvtedy nevydala ani tón.“ Vedľa ďalších interpretov si na albume zaspievala aj džezová a popová speváčka Jana Kocianová, Anna Hulejová, Darina Laščiaková, Milan Križo, Štefan Nosáľ, Jozef Tkáčik a spevácka skupina Rodokmeň.
Ján Berky-Mrenica, ktorého projekty s Diabolskými husľami sa približovali k modernejšiu chápaniu etnohudby, dnes klope na brány world music. Pripravuje kolekciu kompozícií, ktoré by mali niečo povedať o chápaní svetovej cigánskej hudby, to, ako ovplyvnila hudbu iných národov - napríklad balkánsku.
„Určite tam bude tá špina za nechtami, ktorá mi pri slovenských skupinách hrajúcich world music chýba. Tá je pre tento druh hudby nevyhnutná,“ vysvetľuje.
Tvrdí, že folklór nie je Senzus. Dnes sa však tiež dištancuje od svojich úprav ľudových piesní na tanečné skladby: „Boli sme v tom trochu nevinne, išlo o objednávku vydavateľstva.“
Tlieskať príbormi
Diabolské husle odohrajú 100 koncertov ročne. Kapela má široký repertoár, za sebou už osem cédečiek, pretože ako hovorí: „Hrať 90 minút iba folklór je veľmi nudné a monotónne.“
Vystupujú hlavne v zahraničí, nevyhýbajú sa slovenským mestám, ale ani bohatým firemným večierkom, kde podľa neho ľudia nepočúvajú, skôr tlieskajú príbormi.
Názov skupiny, zloženej z dvoch huslí, dvoch viol, violončela, basy a cimbalu evokuje rómsky temperament: „Začalo to fungovať ako dobrý reklamný ťah a my sme si časom zvykli,“ smeje sa od srdca huslista, ktorý s Diabolskými husľami, podobne ako česká speváčka Věra Bílá, dostávajú rómsku hudbu do sveta. Práve odišli na nemecko-švajčiarske turné s flamencovou skupinou Bettina Castaňo zo Španielska.
Na husle začal hrať, keď mal štyri, podobne ako všetci hudobníci z Diabolských huslí.
To už bol jeho otec Ján Berky-Mrenica známym husľovým virtuózom, ktorému tlieskal svet. Pred šiestimi rokmi ho postihla mozgová príhoda a ochrnula mu pravá ruka. Keď sa po úraze prvýkrát postavil pred ľudí, ťahal namiesto neho slák jeho syn. Dnes sa jeho stav zlepšil, aj keď na svoje obľúbené husle nemôže hrať ako predtým: „Hlavne, že je na tom dobre psychicky. Zobral to ako súčasť svojho života. V časoch najväčšej slávy nemohol robiť vždy, čo chcel, a je rád, že ja dnes môžem jeho sny realizovať.“
