FOTO - TASR
ZVOLEN - Napriek tomu, že drevo je vzácna a obnoviteľná surovina, lesníci ho vyvážajú v podobe guľatiny ako surovinu za necelých 1400 korún za kubický meter. V spracovanej forme môže mať kubík dreveného tovaru hodnotu až do 40-tisíc korún. „Z týchto dôvodov považujeme za dôležité zmeniť pohľad na štátne lesy,“ povedal štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Ján Golian.
Podľa Goliana domácich odberateľov, ktorí by vedeli zvýšiť pridanú hodnotu, štátne lesy diskriminujú. „Drevo nemá pravidelný tvar a jeho objem sa meria nepriamou metódou. Používa sa pritom aj zaokrúhľovanie. V prípade exportu sa prihliada na normy zahraničného partnera a rozdiel v neprospech slovenského odberateľa môže ísť už pri jednom vagóne do kubických metrov.“
Dodal, že slovenská norma je zastaraná, neráta s deficitom z nerovnosti dreva a jeho sploštenia, pričom pripúšťa horšiu kvalitu pri guľatine ako napríklad rakúske normy. Výsledkom toho je, že hoci sa vývoz dreva zo Slovenska zvyšuje, mnohokrát sa vinou prísnejších európskych noriem slovenské drevo deklarované ako vláknina, dostane na rakúske píly ako guľatina.
Šéf Združenia spracovateľov dreva Peter Lispuch to považuje za neefektívne. „Domnievam sa, že treba zmeniť prístup štátu k lesom, lebo dreva máme dosť, a treba ho vedieť spracovať doma.“ Lispuch si myslí, že vývoz dreva do zahraničia za dnešné ceny nie je odôvodnený.
V rokoch 1998 až 2000 sa dotácie do neštátneho sektora znížili podobne ako v štátnych lesoch. Pri pretrvávajúcej strate štátnych lesov súkromníci za tri roky prešli zo straty 187 miliónov na zisk 183 miliónov. Zelená správa uvádza, že produktivita práce meraná na jedného pracovníka bola pred rokom v štátnom sektore 390-tisíc, ale v neštátnom 461-tisíc korún.
„My vieme, že les, to nie je len surovina a nedá sa hodnotiť len z hľadiska ťažby. Ale kým štát vynaložil v roku 2000 na pestovné činnosti 500 korún na hektár, súkromníci 790 korún,“ povedal Lispuch. „Nehovoriac už o tom, že štát ťaží drahšie, a to natoľko, že ak by mal rovnaké náklady na ťažbu ako súkromníci, lesníctvo by nepotrebovalo dotácie a bolo by ziskové,“ zdôraznil.
ATTILA LOVÁSZ
