Hlavné mesto Ruska začali ohrozovať „smertnici“, ako sa rebelanti sami nazývajú. Sú medzi nimi muži aj ženy odhodlaní zomrieť za svoju vec. Žiadajú odchod ruskej armády z Čečenska.

Napriek tomu, že si to veľmi želali a ukazovali sa v spriatelenej televízii Al-Džazíra, nestali sa mediálnymi hviezdami ani hrdinami dňa. Hrdinkou dňa je niekto úplne iný. Útla krátkovlasá okuliarnatá detská kardiologička Maria Školnikovová. Už od začiatku drámy komunikuje s médiami, stala sa hovorkyňou zadržiavaných, prečítala ich výzvu na vyriešenie situácie. Je jediným spojivkom so svetom rukojemníkov. Jej hlas pozná celá Moskva.

Jej informácie majú pre príbuzných stojacich pred divadlom nepredstaviteľnú hodnotu.

„Čakali tri mesiace na to, aby dostali lístok do divadla a pozrite sa, čo sa stalo,“ hovorí stará Moskovčanka a v rukách zviera fotografiu svojej dcéry a dvoch vnučiek. Stojí v rade ľudí s podobným príbehom. Dnu sú ich deti, rodičia, kamaráti, príbuzní. V budove bolo na predstavení 7 školských zájazdov.

Z budovy neprichádzajú žiadne dobré správy. Po malej skupine prepustených dobrá vôľa smertnikov opustila a von už podľa nich nevyjde nik. Napokon predsa len niekto budovu opustí. Mŕtva žena.

V dave čakajúcich zavládlo po tejto správe hrobové ticho. Ich obavy o to, čo ich príbuzní jedia, pijú, ako sa majú, sú v tejto chvíli malicherné. Mnohí začínajú prirovnávať Moskvu k Buďonovsku. Vtedy zahynulo viac ako 100 rukojemníkov.

Všetci dúfajú, že nedôjde k osudným chybám, ako sa to stalo tam. „Nič sa nezmenilo. Myslíte si, že úrady sú teraz schopnejšie, ako boli predtým?“ pýta sa Irina, ktorej 25-ročná dcéra Júlia sa s kamarátkami išla zabaviť na muzikál. „Ich požiadavky sú nesplniteľné, to všetci zostanú dnu, kým im vyhovejú? Môže to trvať mesiace,“ hovorí a zúfalo upiera zrak na zatvorený vchod do divadla.

Autor: mik