
Cyril Svoboda sa po tom, ako ho zvolili za predsedu, spokojne usmieval. Ako dôkaz toho, že to nečakal, uviedol, že si so sebou nevzal ani kravatu. FOTO – ČTK
PRAHA – Doslova pár minút pred hodinou dvanástou sa česká štvorkoalícia dohodla, kto ju povedie do budúcich parlamentných volieb a v prípade víťazstva potom obsadí aj post premiéra. Bude ním Cyril Svoboda, doterajší prvý podpredseda ľudovcov (KDÚ-ČSL). Je to prekvapujúca voľba – predovšetkým preto, že Svobodovo meno pred voľbou ani nefigurovalo medzi tromi kandidátmi.
Priebeh a do istej miery i výsledok víkendového rokovania štvorkoalície sa predpovedal takmer zhodne. Výber volebného lídra bude zdĺhavý a zložitý – to sa potvrdilo. Priezvisko víťaza sa bude začínať na K – medzi favoritov totiž patrili kandidát ľudovcov Jaroslav Kopřiva a šéf Únie svobody (ÚS) Karel Kühnl, pričom kandidatúra vicepremiéra ODA Michaela Žantovského bola skôr formálnym doplnkom. A tu sa už prognostici popálili.
Ako sa ukázalo, Kühnl i Kopřiva boli pre ostatných štvorkoaličných partnerov príliš nestráviteľní, Žantovský stál úplne mimo hry a účastníkov rokovania stále viac tlačil čas. Štvorkoalícia sa totiž zaviazala, že svojho volebného lídra vyberie do konca januára. Pokiaľ by tento záväzok nedodržala, ukázala by, že nie je schopná prekonať prvú väčšiu prekážku a dlhodobo prežiť. Hľadalo sa preto iné riešenie, ktorým sa ukázal byť výber niekoho mimo trojice kandidátov. Volá sa Cyril Svoboda.
Nastal však drobný problém: zástupcovia ľudovcov potrebovali súhlas širšieho vedenia strany, a tak bol na miesto rokovania do Žďáru nad Sázavou zvolaný celoštátny výbor KDÚ-ČSL. Bolo to nutné aj z iného hľadiska: Svoboda totiž už skôr prehral nominačný boj s Kopřivom.
Nakoniec sa všeobecná zhoda našla. Priniesla so sebou niekoľko veľkých kompromisov – prakticky všetci totiž museli ustúpiť. ÚS síce (zatiaľ) prišla o potenciálne kreslo premiéra, ale získala v tieňovej 15-člennej vláde spolu sedem kresiel, kým ľudovci okrem premiérskeho postu iba štyri. Ľudovci ustúpili v otázke spoločného senátorskeho klubu a navyše sa zaviazali, že pri voľbe jeho predsedu podporia kandidáta ODA. Doteraz sa k myšlienke spoločného klubu štvorkoalície stavali veľmi vlažne.
Proti Svobodovi stojí fakt, že prišiel z lavičky náhradníkov, ale za daných okolností je zrejme dobrou voľbou. Výber jedného z hlavných kandidátov by totiž už dnes nesúrodú štvorkoalíciu ešte viac rozdelil. Okrem toho je to aj rozumný kompromis medzi dvoma ťažko zlúčiteľnými požiadavkami – aby išlo o relatívne „novú“ osobnosť, ktorá by bola zároveň mediálne výrazná. Kopřiva spĺňal prvú požiadavku, Kühnl zasa skôr druhú.
Svoboda má síce za sebou už niekoľko vysokých funkcií (bol poradcom federálnej vlády, námestníkom ministra zahraničných vecí a potom aj ministrom vnútra), s vyslúžilými politikmi ho však verejnosť nespája. Naraziť môže veľmi skoro a s ním aj celá štvorkoalícia. Netají sa totiž myšlienkou na možnú povolebnú spoluprácu so sociálnymi demokratmi, čo je mnohým v ostatných štvorkoaličných stranách „proti srsti“.
PRE SME – PETR PEŠEK, redaktor TV Prima