Hrozbou už nie sú ani tak vojny, ale terorizmus a aj my musíme byť pripravení, hovorí ŠimkoPo jeho nástupe do funkcie ministra vnútra v roku 2001 sa v polícii všetko obrátilo hore nohami. Zaviedol nulovú toleranciu, dovtedy zakrývané prípady opitých policajtov začal zverejňovať, mnohí ho znenávideli, v očiach niektorých, naopak, stúpol. Pred voľbami málokto čakal, že by jeho SDKÚ mohla znova byť najsilnejším subjektom vládnej koalície a že by znova mohol riadiť niektoré z ministerstiev. Výsledky volieb však prekvapili aj predstaviteľov SDKÚ a jej generálny sekretár IVAN ŠIMKO je novým ministrom obrany.
Boli ste na vojne?
„Áno, v Prachaticiach ako veliteľ tankovej čaty. Nastúpil som ako slobodník absolvent a odišiel ako čatár absolvent. Potom som bol na cvičení a dnes som nadporučíkom v zálohe.“
Čo hovorí vaša rodina na to, že ste znova ministrom?
„Vo verejnom živote som trinásty rok, prešiel som viacerými funkciami. Nemôžem povedať, že by k môjmu pôsobeniu v ministerskom kresle pristupovali nejako osobitne. Synovia však túto funkciu hodnotia najvyššie zo všetkých, ktoré som doteraz zastával. Tešia sa.“
Dúfajú, že sa povozia napríklad v tanku?
„Starší by to určite privítal. Ale radšej by si asi polietal na vrtuľníku.“
Pred voľbami preferencie SDKÚ už veľmi nenaznačovali, že by ste mohli byť ministrom. Nebola rodina prekvapená?
„Neviem. Ja som veril, že výsledok bude lepší ako prieskumy verejnej mienky, a preto som sa usiloval v tej funkcii, v ktorej som bol. Počítal som s tým, že budem pokračovať. Nemôžem povedať, že by som sa pripravoval na to, že SDKÚ už nebude vládnou stranou.“
Ako minister vnútra ste mali okrem šoféra aj ochranku. Máte ju aj teraz?
„Ministrovi vnútra patrí ochranka ešte tri mesiace po skončení jeho funkcie. Aj minister obrany má zabezpečenú prepravu a ochranku, ale nie úradom na ochranu ústavných činiteľov. Ochranu a prepravu mu zabezpečuje vojenská polícia. Myslím si, že to, aby mal jeden z ministrov svoju ochranku, nie je systémové riešenie. Minister obrany je takým istým ústavným činiteľom ako ktorýkoľvek iný minister, čiže mal by spadať pod ten istý úrad.“
Kto má okrem šoféra ešte aj ochranku?
„Nie všetci ministri majú štatút chránenej osoby. Majú ho len niektorí funkcionári, ktorých vymedzuje uznesenie vlády. Ale z mne neznámych dôvodov nebolo uznesenie vlády verejné, čiže nebudem hovoriť, kto štatút chránenej osoby má.“
Okolo ministerstva obrany sa dosť točia obchodníci so zbraňami, ktorí pomerne lacno skupujú od armády nadbytočnú techniku a predávajú ju ďalším krajinám. Prípadne sa snažia predať novú techniku našej armáde. Už vás za tých pár dní, čo ste vo funkcii, nejaký obchodník navštívil?
„Nie. Ja som v tomto smere ani na svojich predchádzajúcich pôsobiskám nebol veľmi prístupný priamym rokovaniam s rozličnými firmami. Stretávanie sa ministra so zástupcami firiem nie je veľmi zdravé už aj preto, aby nevznikli podozrenia, aby nebola príležitosť na formulovanie nejakých návrhov. Ak sa už musím s niekým stretnúť, tak vždy za účasti viacerých ľudí.“
Je ešte z vojska čo predať?
„Vždy je čo predať. Treba sa zbavovať vecí, ktoré ozbrojené sily nepotrebujú. Dôležité je, aby všetko prebiehalo transparentne - aby mohol kúpiť ten, kto najviac ponúkne. Okrem toho sú tu bezpečnostné kritériá, ktoré treba v prípade rizikového materiálu spĺňať.“
Problémom armády je zastaraná technika. Za minulej vlády sa hovorilo, že treba napríklad nové lietadlá. Budete nakupovať?
„Takú vážnu otázku, akou je nákup lietadiel za desiatky miliárd, kladiete príliš skoro. Musíme vychádzať z toho, aké je ohrozenie a aké sú naše možnosti. Hrozby sa dynamicky menia a práve sme v situácii, keď dochádza k zmene charakteru bezpečnostného prostredia. Ukazuje sa, že hrozbami už nie sú ani tak vojenské konflikty, aj keď regionálne existujú a zrejme budú pretrvávať, ale nevojenské ohrozenia ako terorizmus. Podstatne sa zvyšuje úloha špeciálnych jednotiek a menej významné sú tradičné ozbrojené sily. Severoatlantická aliancia prehodnocuje svoje strategické vojenské myslenie a my ako budúci aktívny člen aliancie to musíme urobiť tiež. Dnes na vašu otázku nedokážem úplne odpovedať. Všetko vyplynie z diskusií a budúcich rozhodnutí.“
Keď sa pozriete na dvor ministerstva, kde jazdia staré vétriesky, asi je vám zrejmé, že treba čosi nakúpiť.
„Bez debaty - modernizácia je nevyhnutná. Generál de Gaulle kedysi povedal, že armáda je koncentrovaným výrazom celej spoločnosti. Bol to veľmi priliehavý výrok. Problémy sú v spoločnosti. Ak hovoríme o potrebe modernizácie ozbrojených síl, tak treba povedať, že celý náš technický park najrozličnejších prostriedkov, ktoré spoločnosť používa, je do značnej miery zastaraný. A hlavne tam, kde ho nakupuje, platí a využíva štát. Vétriesky poslúžili aj pri povodniach. Mohli pri dovoze piesku na nábrežie v polovici cesty zastať, ale je to vždy menšia tragédia, ako keď v strede cesty zastane sanitka s pacientom.“
Pred dvoma rokmi, keď silnela debata o potrebe nákupu nových lietadiel, predvádzal jeden z potenciálnych dodávateľov na bratislavskom letisku svoje stroje. Generalita bola nadšená, časť politikov tiež. Zdalo sa, že nákup lietadiel bol na spadnutie, firmy lobovali.
„Ja nepripustím žiadne lobovanie. Na mňa neurobí dojem, keď mi niekto ukáže nejaký stroj, nech je akokoľvek dokonalý. Uznávam nesmiernu technickú náročnosť, som ochotný prejaviť obdiv nad majstrovskými dielami, ktoré skonštruovali ľudia, ale mojou prvou otázkou vždy bude - čo Slovensku hrozí, na čo by sme techniku chceli využívať? Musíme vychádzať aj z našich možností. Ak chceme istý bezpečnostný štandard, zaplatia to v konečnom dôsledku občania. V rámci systému kolektívnej bezpečnosti bude štandard lacnejší, ako keby sme si ho zabezpečovali sami. Budeme o tom diskutovať s partnermi v aliancii.“
Ako minister vnútra ste v prípade prehreškov postupovali prísne. Otvorili ste prípady opitých policajtov, začali ste zverejňovať, že niekto pod vplyvom alkoholu spôsobil nehodu. Ako to vyzerá v armáde?
„Opití policajti boli len kvapkou, ktorá pretiekla z kalichu toho, čomu sa hovorí nedostatok disciplíny. Nedostatok disciplíny nie je len v Policajnom zbore. Po páde totalitného režimu sme si neuvedomili, že aj v demokratických podmienkach musí byť disciplína, nároky na ňu sú možno ešte väčšie. Na inštitúcie, ktoré majú zabezpečovať jej dodržiavanie, treba prísnejší meter. Nulovú toleranciu som zaviedol preto, lebo policajti sú tí, ktorí o morálke kážu a vynucujú ju. Aj vo vojenskom prostredí ma otázky disciplíny, samozrejme, budú zaujímať. Vojaci používajú zbrane, silu. Na to, aby ich používali efektívne a vtedy, keď treba, musia byť disciplinovaní a to sa týka celého režimu vojenského života, nielen alkoholu. Rozhodujúce bude, ako tvrdo dokážeme cvičiť, ako dobre budú na tom naši budúci profesionáli. V budúcnosti môžu byť slovenskí vojaci platnými partnermi oveľa väčších armád.“
Naši najlepší vojaci zrejme cvičia dosť dobre. Na vojenských súťažiach pri porovnaní s našimi prieskumníkmi padajú na nos aj americkí Rangers. Napriek tomu, že naši majú omnoho slabšie vybavenie.
„Máme jednotky, na ktoré môžeme byť hrdí. Keď tu bol veľvyslanec Spojených štátov pri NATO Nicholas Burns, členovia jeho delegácie hovorili o cvičeniach našich jednotiek rýchleho nasadenia s veľkým rešpektom. Ale nemôžem povedať, že by som bol s disciplínou celkovo spokojný. Nemali by sme sa usilovať mať dobre vycvičené a vyzbrojené len elitné jednotky bez toho, aby disciplína bola aj inde.“
Keď v roku 1998 prichádzal na ministerstvo obrany Pavol Kanis, hneval sa, že v rezorte je viac sekretárok ako bojovníkov. V akom stave ste našli ministerstvo a armádu vy?
„Odvtedy sa veľa urobilo. Rezort obrany patrí k tým, čo najviac prepúšťajú. Často musia odísť ľudia, ktorí majú aj zásluhy a odviedli kus roboty, ale v dnešných podmienkach nie je ich činnosť v rezorte nevyhnutná. Budem pokračovať v nasadenom trende. Na druhej strane si treba uvedomiť, že moderné ozbrojené sily kladú stále väčšie nároky na zabezpečovacie služby, na servis, veci vyžadujúce služby civilných osôb. Nedá sa povedať, že potrebujeme len bojovníkov. Oni budú dobrí, ak im zabezpečíme perfektný servis.“
Vy budete musieť urobiť ďalšie nepopulárne kroky. Trúfate si?
„Iste, preto som na ministerstvo prišiel. Nebudem ich robiť rád, ale keďže sú nevyhnutné, musím ich urobiť. Populárne nebude ani napĺňanie strategických dokumentov. Zmenia sa mnohé stereotypy a mnoho ľudí bude musieť odísť. Niektoré dokumenty sa možno budú ešte revidovať, ale podstatné sa nezmení - ozbrojené sily sa zmenia. Doteraz boli založené viac na železe ako na rozume a tvrdom výcviku. Druhou oblasťou opatrení je prísnejšie hospodárenie so zdrojmi. Nemôžeme z roka na rok zvyšovať naše zadlženie. Nikto nebude umierať od hladu, ale v niektorých veciach budeme skromnejší.“
Máme množstvo vojakov na misiách v zahraničí. Bude ich ešte viac?
„Najlepšie by bolo, keby sme mali skvelé ozbrojené sily, ale nikdy by sme ich nepotrebovali na ostré nasadenie. Žiaľ, vo svete je nepokoj. Ale dopredu plánovať, koľko našich vojakov pôjde do zahraničia, sa nedá.“
Ste za vojenské riešenie konfliktu v Iraku?
„Som za riešenie ohrozenia, ktoré predstavuje Irak. Ideálne je, ak sa dokáže akékoľvek ohrozenie vyriešiť diplomatickou cestou, lenže niekedy možno predísť podstatne väčším škodám použitím sily. Keby sa po prvých Hitlerových krokoch a po tom, ako obsadil Porúrie, použila malá policajná akcia, bol by svet ušetril desiatky miliónov mŕtvych. Možno.“
Viete si predstaviť, že po vojenskom konflikte v Iraku by šli na toto územie naši vojaci tak, ako šli do Afganistanu?
„Veľmi predčasná otázka.“
Kde vo svete vidíte možné ohniská vojenských konfliktov?
„Ohniská napätia sú dnes známe - niektoré regionálne konflikty. Novým javom je terorizmus, ktorý udiera náhodne kdekoľvek. Treba sa na to pripraviť a Slovensko nemôže byť mimo, lebo hrozby sú globálne. Nikto nemohol napríklad očakávať, že teroristi zaútočia na Bali. Terorizmus je hrozba celému svetu, nik si nemôže povedať, že sa ho to netýka.“
Doterajší štátny tajomník generál Pivarči pôsobil v minulosti ako pilot bojových lietadiel. Teraz sa pripravuje na kariéru civilného pilota dopravného lietadla. Pustíte ho alebo s ním na ministerstve počítate?
„Dohodol som sa s ním, že bude pôsobiť na ministerstve obrany ako poradca. Je to funkcia s plánovanou generálskou hodnosťou. Pán Pivarči odviedol obrovský kus práce pri koncipovaní reformy ozbrojených síl a je dobré, aby svojimi skúsenosťami pomáhal aj ďalšiemu ministrovi. Chcem, aby v tom pokračoval.“
Počítate s ním napríklad na funkciu vojenského pridelenca pri NATO?
„Neviem, čo prinesie budúcnosť.“
Ako generálny sekretár SDKÚ by ste mali byť stále v kontakte so stranou. Ako minister obrany však budete dosť cestovať do zahraničia. Nebojíte sa, že stratíte vplyv v strane?
„Aj funkcia ministra vnútra si vyžadovala celého človeka. Vplyv v strane nezávisí od funkcií, ale od nasadenia, ktoré človek vynaloží. Podpredseda vlády Mikloš nemá žiadnu formálnu funkciu v strane a stal sa jedným z lídrov.“
