FOTO - Archív
Hidetoši Nakata je muž, pri ktorého mene sa bude navždy písať, že ako prvý Japonec očaril aj futbalovú Európu. Hneď v prvom roku svojho pôsobenia v talianskej Peruggii sa postaral o palcové titulky v novinách i o to, aby sa celé Japonsko ocitlo vo futbalovej horúčke nazvanej podľa jeho mena.
Prvým Japoncom, ktorý sa vážnejšie presadil na medzinárodnej scéne, bol Kazujoši Muir. Kazu, ako ho fanúšikovia prezývali, bol prvým z krajiny vychádzajúceho slnka v talianskej Serii A, ale napriek obrovskej domácej popularite v klube FC Janov prepadol. Možno práve preto sa ozvalo mnoho skeptických hlasov, keď AC Peruggia angažovala za 3,6 milióna dolárov Nakatu. Lenže Nakata od prvých krokov na talianskych trávnikoch presvedčil neveriacich, že aj japonský futbalista sa môže uplatniť v jednej z najťažších európskych líg.
Gioiellino - Malý poklad
V premiére, ktorá nebola jednoduchá - súperom bol Juventus Turín - strelil dva góly, čo šokovalo fanúšikov Peruggie. Celé Taliansko bolo zvedavé, kto je ten šikmooký mladík s číslom 8. Prekvapil nielen dvoma gólmi, ale aj výborným driblingom a nečakanou hráčskou inteligenciou. Vyslúžil si prezývku Gioiellino, čo v preklade znamená Malý poklad. V sezóne 1998/99 skóroval spolu desaťkrát, z čoho najmä dva góly vošli do povedomia. Proti Piacenze trafil z 25 m a proti Udinese zostal visieť jeho 40-metrový volej v šibenici. „Fantasista!“, „Magico!“ písala talianska tlač. Odborný časopis Guerin Sportivo zvolil Nakatu za nováčika sezóny. V Taliansku sa zrodila nová futbalová hviezda, po japonskej nakatovskej horúčke sa objavila aj talianska.
Nepredajný klenot
Nakata sa stal pojmom a hoci jeho góly pomáhali Peruggii „iba“ si udržať prvoligovú príslušnosť, záujem väčších a bohatších klubov začal narastať. Keď Bologna ponúkla za neho 15 miliónov dolárov, rodina Gaucciovcov, majiteľov futbalovej Peruggie, sa len usmievala. Za takú sumu si môže niekto kúpiť Nakatove kopačky, znela odpoveď. Po tom sa hlásil Manchester United a jeho ponuka znela už lákavejšie - hovorilo sa o 26 miliónoch dolárov, lenže ani za takúto okrúhlu sumu nechcelo vedenie klubu o jeho odchode uvažovať. Aj novinári sa pýtali Japonca, v ktorom klube by chcel hrávať. Nakata sa vyslovil, že sa v Peruggii cíti po každej stránke veľmi dobre a keby mal odísť do Anglicka, tak len o dobrých pár rokov neskôr. Kto by vraj v Anglicku vedel pripraviť v reštaurácii také dobroty ako v Taliansku? Napokon predsa prestúpil, ale zostal v Taliansku. Novým tímom sa stala AC Parma.
Viac ako na cisára
Vo voľných chvíľach presedí celé hodiny pri svojom modernom počítači a zabáva sa hrami či ponukami internetu. V Japonsku bol dlho národným hrdinom, obľúbenejším, ako keď ešte hrával za klub Bellmare Hiratsuka. Už tam pútal pozornosť na poste tvorcu hry, čoskoro ho zvolili za kapitána, v nemalej miere práve jemu mohlo Japonsko ďakovať za kvalifikáciu na majstrovstvá sveta v roku 1998, na prvú vo svojich dejinách. Keď sa vtedy na skok vrátil domov, na tokijskom letisku ho prišlo privítať viac zástupcov masmédií ako cisára. Nečudo, že sa jeho meno objavovalo vo všetkých reklamných materiáloch k blížiacim sa majstrovstvám sveta v Japonsku a Kórei. Vyšli o ňom vo veľkých nákladoch knihy, jeho meno a fotografie sa objavili na minerálnych vodách, pánskych voňavkách, športovej obuvi. Z „Nakata - videohry“ sa predalo niekoľko stotisíc exemplárov. Takéto speňaženie mena, perfektné pestovanie popularity a imidžu je v nemalej miere dielom manažéra Gordona Robina, ktorý bol, mimochodom, aj manažérom slávnej skupiny Spice Girls. V Perugii sa za jeho éry predalo 75 000 tričiek s jeho číslom a menom, a to bol a zostal klubový rekord. Ázijskí futbalisti kupovali v Európe všetko, čo sa na trhu objavilo s menom Nakatu - tričká, ponožky, nohavice, čiapky, rukavice, spodné prádlo, hodinky či nálepky. Na zápasoch série A sedávalo v hľadisku Peruggie okolo 3000 Japoncov, mnohí z nich si rezervovali víkendové lety z Tokia a Osaky do Peruggie a späť.
Vzor aj mimo trávnika
Šťastie, že z toho obrovského virvaru sa Nakatovi nezatočila hlava. Zostal naďalej skromným a poctivým športovcom, príjemným, kultivovaným spoločníkom. Stredobodom pozornosti chce byť iba na trávniku, v súkromní určite nie. Na tlačovkách odpovedá stručne a vždy len na niekoľko málo otázok. Na otázky súkromného charakteru zásadne odmieta odpovedať.
Hidetoši Nakata bol dlho superhviezdou na futbalovom nebi. Pre popularitu japonského futbalu urobil v Európe viac, ako celá drahá japonská liga dohromady. Vďaka Nakatovi sa v Európe už nikto nad japonskými futbalistami neusmieva.
Na majstrovstvách sveta 2002 v Japonsku a Južnej Kórei sa už v tíme Japonska objavili novo vychádzajúce hviezdičky, ale jemu miesto v základnej zostave s č. 7 nikto nezobral. Hral celé zápasy proti Belgicku (2:2), Rusku (1:0), Tunisku (2:0, dal druhý gól) a podieľal sa tak na víťazstve v skupine. Neskôr Japonsko prehralo s Tureckom 0:1 a so súťažou sa rozlúčilo. Nakata obstál vo všetkých zápasoch na výbornú. Tak to zodpovedá jeho menu i doterajším futbalovým výkonom. Je nielen priekopníkom, ale aj stabilkou v kvalite. JÁN MIKULA
FOTO - ARCHÍV TASR
