FOTO - IMDB
Najrozšírenejšou chorobou v Hollywoode je amnézia. Útočí najmä na producentov a scenáristov a plní svojho druhu ochrannú funkciu. Naozaj je totiž pravda, že všetko už bolo vyrozprávané a nakrútené, do nemoty poobmieňané, recyklované, nadstavované a nadlžované.
Ale vďaka poruchám pamäte sa filmový priemysel vždy znovu môže obslúžiť samým sebou. Je teda v podstate celkom logické, keď aj filmovým hrdinom pamäť z času na čas vynechá. Ostatne, aj táto látka sa už značne vyčerpala. To, že z filmu Memento bol minulý rok nečakaný úspech, zrejme nespôsobil notoricky známy príbeh muža, ktorý nevie, čí je, ale okolnosť, že sa tu ten príbeh rozpráva odzadu.
Zato Agent bez minulosti s takýmito fígľami nežongluje. Tu sa hrdina úplne klasicky bezradne motá a hľadá svoju identitu. Stopa vedie do Zürichu, kde nájde trezor, v ktorej naňho čaká zbraň a niekoľko cestovných pasov, vystavených na meno Jason Bourne.
Mattovi Damonovi, ľstivému hrdinovi, ktorý tu nie je žiadny Dobrý Will Hunting, tu nepomáha nikto menší ako veľká nemecká hviezda Franka Potenteová. Postava, ktorá mu len náhodou vbehne do cesty. Po filme Blow je to jej druhá spolupráca s Hollywoodom. Tu síce nemusí po polhodine ticho umrieť, zato jej postava má nevďačnú funkciu väčšinu času civieť s otvorenými ústami v šoku z toho, ako jej - ale aj divákom a Mattovi Damonovi - každú chvíľu preblesne hlavou tušenie, s kým tu má vlastne dočinenia: s agentom, ktorého sleduje jeho vlastná organizácia, pretože ho chce zlikvidovať.
Rutinovaný akčný triler Douga Limana si vlastne môžeme vychutnať, len keď si tiež sami privoláme ľahkú amnéziu. A to všestrannú. Román nedávno zosnulého Roberta Ludluma, ktorý bol producentom tohto filmu, už totiž bol sfilmovaný roku 1988 pod názvom Agent bez mena, s Richardom Chamberlainom. To by zas tak veľmi neprekážalo. Musíme si ale aj odmyslieť, ako vyzerá Praha, lebo Zürich ju tu nápadne pripomína. Že Matt Damon ešte bez pasu pohodlne pricestuje z Francúzska vlakom. Alebo že presne tú istú divokú naháňačku Parížom sme práve videli vo Frankenheimerovom filme Ronin. Ale pri výrečnom čísle účtu 0007 už toho človek má predsa len dosť.
Jedna nula je tu rozhodne navyše. To by sa dvojnule určite nikdy nestalo. Tento agent si ale po každom údere do hlavy spomenie, ako sa pri bare musí predstaviť a ako mu majú zatrepať jeho martini.
