NATO obvinilo juhoslovanskú štátnu spoločnosť Jugoimport, že sprostredkúvala vyvážanie vojenského materiálu do Iraku a tým porušila protiiracké sankcie OSN. Juhoslovanská vláda okamžite prepustila štátneho tajomníka ministra obrany Ivana Djokiča aj riaditeľa Jugoimportu Jovana Cekoviča a vymenovala vyšetrovaciu komisiu. Medzinárodnú aféru to však nezastavilo.
„Ak sú obvinenia pravdivé, musíme si uvedomiť škodu, akú to krajine spôsobí. Dokonca to môže pozastaviť náš návrat do medzinárodných inštitúcií,“ povedal pre srbský denník Blic vicepremiér Nebojsa Covič.
Už minulý mesiac obvinila americká ambasáda v Belehrade firmu Orao z predaja súčiastok vojenských lietadiel zo sovietskej éry Iraku. Do Belehradu prišla inšpekcia z NATO. Inšpektori zistili, že zásielky pokračovali aj po upozornení z ambasády a sprostredkúvala ich firma Jugoimport. Tvrdia, že našli dokument, ktorý po vyhlásení ambasády prikazuje piatim zamestnancom firmy Orao ostať v Iraku a zahladiť stopy. Firma Orao je vo verejnom vlastníctve administrácie srbskej časti Bosny.
Jugoimport má monopolné postavenie v obchode so zbraňami v oblasti. Obvineniam sa zúrivo bráni.
Celá vec je skôr o porušení dohody o sankciách a škandálnom zapojení juhoslovanského štátneho subjektu do obchodu so zbraňami, a nepredstavuje vážnu vojenskú hrozbu, tvrdia podľa agentúry Reuters diplomati. Vojenskí experti z Bosny prízvukujú, že starožitné letecké dielce aj tak Husajnovi proti americkému „high-tech“ vybaveniu nemajú šancu.
Čerstvý prípad Jugoimportu veľmi pripomína situáciu okolo práve prebiehajúcej inšpekcie amerických a britských vojenských expertov na Ukrajine. Spojené štáty začiatkom mesiaca obvinili Kučmovu vládnu kliku z predávania vojenských radarových systémov do Bagdadu. Obvinenie sa odvoláva na audiopásku zachytávajúcu prezidenta Leonida Kučmu, ako dohoduje obchod. Výrok expertov necháva na seba čakať. „Sú uprostred prehodnocovania obrovského množstva dát,“ povedal pre agentúru Prima-News americký veľvyslanec na Ukrajine Carlos Pascual.
Ukrajinský a juhoslovanský škandál sa líšia v miere nebezpečnosti. Kým hrdzavé súčiastky z Juhoslávie vraj Husajna nemôžu posilniť, radarové systémy z Ukrajiny by mohli prípadný americký útok na Irak skomplikovať.
Oba prípady majú spoločné historické pozadie. Juhoslávia aj Ukrajina s Irakom vo veľkom obchodovali so zbraňami v osemdesiatych rokoch. Vtedy však nepatrili k najdôležitejším obchodným partnerom Saddáma Hussajna. Najväčšími dodávateľmi zbraní do Iraku boli v tom čase Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko, píše agentúra Reuters.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
