FOTO - REUTERS

i mužmi oblečenými do bielych tuník a na hlave s ručne kovanými helmami trikrát do týždňa skríži ťažký meč (latinsky gladius - odtiaľ gladiátori).

Ale na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí pred dvetisíc rokmi okolo seba šírili krv, Nero a jeho spoločníci si ťažko privodia nejaké zranenie. „Sme síce nadšenými vyznávačmi starého Ríma, ale zabíjať kvôli tomu nechceme,“ žartuje 50-ročný Iacomoni.

V roku 80 nášho letopočtu prišli pri inaugurácii rímskeho Kolosea o život stovky gladiátorov a divokých šeliem. O pár rokov neskôr, počas hier, ktoré organizoval cisár Trajanus, pripravili zápasy trvajúce celých 117 dní o život zhruba deväťtisíc gladiátorov.

Dnes nejde o život, ale stále je to dosť náročné. Každý záujemca o gladiátorskú prípravu musí najprv absolvovať intenzívne lekcie z rímskych dejín. Zloží 112 eur, teda asi päťtisíc korún, a vyfasuje tógu, sandále a drevený výcvikový meč. Potom na neho čakajú dva mesiace tvrdého gladiátorského výcviku.

V školskej dielni sa naučí vyrábať kopije, kožené hrudné brnenie, meče a helmy, pričom dôraz sa kladie na využívanie autentickej výzdoby, napríklad starých mozaík, ktoré sa vo skvele zachovanom stave podarilo odkryť pri vykopávkach v Pompejach.

Bádatelia sa domnievajú, že gladiátorské zápasy majú pôvod v bývalých etruských pohrebných rituáloch, potom ich prebrali Rimania a urobili z nich obľúbenú ľudovú zábavu.

Gladiátori sa obvykle regrutovali spomedzi vojnových zajatcov, otrokov a zločincov, ale aj dobrovoľníkov, ktorí prahli po sláve. Dnes sa môže v Taliansku považovať za gladiátora niekoľko stoviek mužov a žien.

Rímska gladiátorská škola však nemá len úspechy. Veľa ľudí si túto záležitosť spájalo s bývalým fašistickým diktátorom Benitom Mussolinim. Ten sa obdivom k antickému Rímu a ku gladiátorom nikdy netajil. „Bol to problém, ale ľudia postupne pochopili, že s fašizmom nemáme nič spoločné,“ hovorí Pertinax, inak v civile 52-ročný manažér Giuseppe Perocelli.

Ďalšie komplikácie predstavujú gladiátori, ktorí pózujú v umelohmotnej zbroji pri Koloseu, kde sa s nimi môžu turisti za ťažké peniaze vyfotiť. Perocelli pripúšťa, že „to gladiátorom nerobí dobré meno“. Verí však, že „nastane doba, keď pri každom významnom monumente bude stáť autentický gladiátor v kvalitnom odeve, ktorý bude mať skutočne hodnotné historické znalosti. To bude pre nás tá pravá príležitosť“.

(čtk, reuters)