Gerhard Schröder sedí v Bundestagu na mieste vyhradenom vláde. Pred Schröderom stoja veľké výzvy. Jeho kabinet rozhodne nebude populárny. FOTO - REUTERS
Ešte nikdy v Nemecku nevyvolala nová vláda takú kritiku a nespokojnosť ako najnovší kabinet Gerharda Schrödera. Z koaličných rozhovorov bolo už pred zložením prísahy známe, že červeno-zelená vláda v Berlíne chce hlavne šetriť a zvýšiť štátne zadĺženie: plánované reformy sa uskutočnia pomalšie, prestavba systému sociálneho zabezpečenia sa odloží na neskôr, zvýšia sa dane.
Generácia nezamestnaných
„Skutočná situácia je dramatickejšia, ako sa o nej hovorí,“ konštatoval v kuloároch nový „superminister“ hospodárstva a práce Wolfgang Clement. Hospodárska kríza preniká napríklad do odvetví, ktoré nezamestnanosť doteraz prakticky nepoznali - médiá, banky, poisťovne. Dobre vyškolení mladí špecialisti márne hľadajú prácu alebo ju už stratili, začína sa o nich hovoriť ako o generácii nezamestnaných. Na budúci rok nezamestnanosť ešte vzrastie na 4,1 milióna.
Pochybnosti o úspechu novej vlády vyvolávajú aj niektorí jej členovia: minister hospodárstva a práce Clement z konzervatívneho krídla SPD musí čeliť kritike, že je opotrebovaný a bez inovačných impulzov.
Jeho kolegyňu, taktiež „superministerku“ - zdravotníctva a sociálnych záležitostí - Ullu Schmidtovú, ktorá spravuje gigantický rozpočet 320 miliárd eur, považujú aj mnohí sociálni demokrati za jednoducho neschopnú.
Na otvorený protest niekdajších východonemeckých disidentov narazilo vymenovanie Manfreda Stolpeho za ministra dopravy, stavebníctva a výstavby východného Nemecka. Dlhoročný ministerský predseda Brandenburska bol v čase NDR ako evanjelický pastor v úzkom styku s tajnou službou Stasi.
Hnevajú sa, že naleteli
Je pozoruhodné, že nespokojnosť s novou vládou vyslovujú, samozrejme, okrem opozície hlavne jej prívrženci. Obviňujú ju zo zavádzania, ba klamania. Süddeutsche Zeitung v tejto súvislosti pripomína, že tu ide asi o precitnutie zo sebaklamu, čo vyvoláva o to prudšiu reakciu: „Zlosť z toho, že z nich Schröder teraz ťahá ďalšie peniaze, sa zmenila na zlosť z vlastnej hlúposti, že mu naleteli.“
Pritom je jasné, že ani víťazstvo kandidáta CDU/CSU Edmunda Stoibera by veľa na konkrétnej hospodárskej politike nezmenilo. Na drastické opatrenia v systémoch sociálneho a zdravotného zabezpečenia by si podľa pozorovateľov netrúfal ani on.
Praklamstvo zjednotenia
Pesimistickí komentátori už teraz maľujú na stenu hospodársku katastrofu, ktorá Nemecko čaká v najbližších rokoch. Príčiny hospodárskeho úpadku však teraz mnohí hľadajú v zjednotení Nemecka a v „praklamstve“ kancelára zjednotiteľa Helmuta Kohla. Ten vtedy vyhlásil, že náklady zjednotenia sa vyrovnajú z bežných štátnych rozpočtov. Na astronomickú sumu vyše 1,5 bilióna mariek, ktoré vlády v 90. rokoch tlačili na východ, boli však nutné štátne úvery, ktoré dnes drasticky obmedzujú možnosti štátu.
Nie je vylúčené, že z diskusie o „praklamstve“ zjednotenia by sa mohla v Nemecku vyvinúť diskusia o nákladoch na rozšírenie Európskej únie. Všeobecný súhlas s rozšírením EÚ nie je v Nemecku ani po írskom referende zvlášť veľký - podľa ostatných prieskumov predstavuje 43 percent.
