Objavili sa informácie o tom, že ste pôsobili v ŠtB. Je to pravda?

„Je. A nikdy som to nepopieral ani nezatajoval.“

Odkedy a na akom odbore ste tam pôsobili?

„V roku 1983 som nastúpil na správu ŠtB v Bratislave na prvý odbor. Tento odbor nerobil po línii boja proti vnútornému nepriateľovi. Predmetom jeho činnosti bol okrem iného aj boj proti zločineckým skupinám, ktoré sem prenikali zo zahraničia. Išlo o organizované skupiny hlavne juhoslovanských občanov, ktorí okrem iného pašovali zbrane.“

Bola vašou úlohou rozviedková činnosť?

„Nešlo o rozviedkovú činnosť, ale najmä o boj proti zahraničným organizovaným zločineckým skupinám na území Slovenskej republiky.“

Nepracovali ste teda proti štátom, ktoré vtedy boli v opozícii proti ČSSR?

„Nie. Vyslovene to bolo len na území Slovenska. Spolupracovali sme aj so správou VB, ktorá mala na starosti hospodársku kriminalitu.“

Kedy ste nastúpili do finančnej polície?

„V roku 1992 som nastúpil do Úradu pre ochranu ekonomických záujmov SR. Ten sa potom transformoval v roku 1993 na Úrad finančnej polície.“

Minister Pittner povedal, že za desať rokov nestihli vyrásť iní odborníci ako tí, ktorí pracovali v ŠtB. Myslíte si to aj vy?

„Táto práca predpokladá určité skúsenosti. Ja tvrdím, že kým sa človek stane dobrým policajtom, trvá to minimálne desať rokov. Potom už ovláda zákony a všetky prostriedky operatívnej činnosti. Nehovorím však, že tí ľudia, ktorí pracujú menej ako desať rokov, nie sú dobrí policajti, ale ešte stále sa učia.“

V prípade, že by vaše pôsobenie v ŠtB bránilo integračným snahám Slovenska, boli by ste ochotný sám odstúpiť?

„Spĺňam všetky zákonné podmienky, aby som mohol túto funkciu zastávať. Takže všetky vyjadrenia mojich nadriadených sú také, že nebudú brániť môjmu pôsobeniu. Samozrejme, je tu morálno-etická rovina. Môžem povedať, že nikdy, ani do roku 1989, som nepôsobil na takom úseku ani som nikdy neurobil také veci, za ktoré by som sa musel hanbiť alebo ktoré by mohli zabrániť tomu, aby som sa mohol uplatniť v policajnom zbore. Nemyslím si, že toto moje pôsobenie by malo byť niekomu prekážkou, a už vôbec nie integračným snahám Slovenska.“

Ale ak by nastala takáto situácia, odstúpili by ste?

„Budem sa rozhodovať podľa určitých konkrétnych faktov a výhrad, ktoré budú vyjadrené. Takže je mi teraz ťažko povedať, čo bude zajtra.“

Váš zástupca Dušan Bittner tiež pôsobil v ŠtB?

„Nastúpil 1. januára 1990 do ŠtB na úsek v Trnave na ochranu Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.“

Pán Bittner má pôsobiť ako pridelenec Slovenska v Europole. Je to tak?

„Je to pravda. Vyhral konkurz na styčného dôstojníka Slovenska pri Europole.“

Podľa našich informácií v ŠtB pôsobili aj niektorí riaditelia expozitúr finančnej polície. Je to pravda?

„Áno. Ale nie sú tu zákonné dôvody, aby nemohli pôsobiť vo finančnej polícii. Úrad vznikol z Úradu na ochranu ekonomických záujmov SR. V tom období neexistovala SIS, len FBIS, takže ten úrad z veľkej časti budovali ľudia, ktorí pracovali v ŠtB. Vytvorili úrad, ktorý bol schopný chrániť ekonomické záujmy SR.“

Čo je úlohou finančnej polície?

„Je to spolupôsobenie pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií. Dnes sa zameriava na daňové úniky, daňové podvody, zmenkové podvody, ďalšie finančné podvody a pranie špinavých peňazí. Tento úrad je uznávaný v celej Európe a vo svete. Špeciálna spravodajská jednotka finančnej polície bola ako desiaty štát pripojená na informačný systém EGMONT GROUP. Je to systém, ktorý zjednocuje finančné spravodajské jednotky celého sveta a umožňuje nám rýchlu výmenu informácií. Po najvýznamnejších krajinách západnej Európy sme boli jednou z prvých krajín bývalého východného bloku, ktoré boli pripojené do tohto systému. Som veľmi rád, že som sa mohol o tento úspech pričiniť aj ja.“

Dosahuje úrad finančnej polície také výsledky, aké by podľa vás mal dosahovať?

„Činnosť úradu a jeho výsledky hodnotím pozitívne. Bol by som zlý manažér, keby som povedal, že som so všetkým spokojný. Vidím určité rezervy aj vo výslednosti práce, ale všetko má svoj vývoj. Vidieť nárast vo vyhľadaných trestných činoch postúpených úradom vyšetrovania. Od roku 1993 sa každý rok dosahuje enormný nárast. V mnohých prípadoch sme zabránili odčerpaniu väčšieho množstva financií zo štátneho rozpočtu. Priniesli sme aj reálne peniaze do štátneho rozpočtu a ide o miliardové sumy.“

Verejnosť najviac ťažia prípady, ktoré sú spojené s vládou Vladimíra Mečiara. Veľmi málo informácií sa z nich dostáva von. Vznikajú potom pochybnosti, že robíte tajnosti okolo takýchto prípadov.

„Poskytujeme informácie vtedy, keď už je vznesené obvinenie. V prípade, že by som ja poskytol informácie o tom, čo preverujeme, porušil by som zákon a mohol by som byť stíhaný za porušenie tajomstva. O prípadoch informujeme vtedy, keď je vznesené obvinenie so súhlasom vyšetrovateľa. Nikdy nerobíme tajnosti, že by sme o niektorých prípadoch informovali menej a o iných viac.“

Koľko prípadov, pri ktorých je predpoklad, že boli prepojené na politické špičky Mečiarovej vlády, preverujete?

„Neviem vám to presne povedať, lebo si nevedieme takúto štatistiku. Trestná činnosť je vždy len trestná činnosť, ktorú vymedzuje Trestný zákon a nám je jedno, či bola spáchaná za tejto vlády alebo za predchádzajúcej. Trestný zákon je len jeden. Celkovo robíme asi 300 až 400 prípadov. Niektoré prípady preverujeme aj štyri až päť rokov. Takáto kriminalita sa nazýva kriminalita bielych golierov. Každý krok veľkých podnikateľov je odobrený dvoma-troma právnikmi, čiže to je veľmi kvalifikovaná trestná činnosť. Sú tam proti nám odborníci a ide o miliardové sumy.“

Vyriešili ste už prípady, ktoré mali prepojenie na politické špičky bývalej vlády?

„Áno, ale nielen súvisiace s vládou Vladimíra Mečiara, ale aj s touto vládnou koalíciou. Bola to napríklad aféra Centrogel.“

Milan Žitný z Rádia Slobodná Európa sa vás na tlačovej konferencii pýtal, či neunikli z vášho úradu informácie z niektorých telefonických odpočúvaní. Vy ste povedali, že to nebolo od vás. Viete teda povedať, odkiaľ tieto informácie unikli?

„Nie, to vám neviem povedať. Keby som to vedel, podnikol by som konkrétne kroky.“

Aké informácie mali uniknúť?

„Aké informácie mali uniknúť? To sa musíte opýtať toho, kto o tom hovorí.“

Vy ste povedali, že viete, aké informácie mali uniknúť?

„Povedal som len, že asi viem, o čo ide. Ďalej by som sa k tomu nechcel vyjadrovať. Bolo by zbytočné, pokiaľ to nie je vyšetrené, aby sa verejnosť zaťažovala tým, že niečo niekde uniklo a nikto nevie kde.“

Preverujú sa tieto podozrenia?

„Pokiaľ mám vedomosť, tak áno.“

LUKÁŠ DIKO