JERUZALEM - Pondelňajší atentát bol so 14 obeťami, ktoré uhoreli v izraelskom autobuse, najkrvavejší za posledné tri mesiace. Predsa po ňom nenasledovala konkrétna vojenská odveta - rovnako ako pred desiatimi dňami po atentáte v Tel Avive. Izrael iba sprísnil bezpečnostné opatrenia, rozmiestnil viac vojakov okolo autobusových zastávok, sprísnil blokádu palestínskych území a zákaz vychádzania a zastavil kroky, ktorými mal zlepšiť životné podmienky Palestínčanov. Izraelský premiér Ariel Šaron ani nezvolal svoj bezpečnostný kabinet, aby rozhodol o vojenských krokoch. Včerajšie zbúranie dvoch domov palestínskych radikálov pri Nábuluse s pondelňajším atentátom nesúviselo.
Pravicoví ministri žiadali tvrdú odvetu, ale minister vnútra Eli Jišai odôvodnil zdržanlivosť Spojenými štátmi, ktorým vraj Izrael „nechce robiť problémy“ pred prípadnou vojenskou akciou proti Iraku. Minister obrany Benjamin Ben Eliezer však popiera, že by USA vyvíjali akýkoľvek nátlak. Tvrdí, že Izrael „odpovie spôsobom a v čase, keď to uzná za vhodné“.
Podľa iných zdrojov odveta nebude unáhlená, ale zato bude presne cielená. Pravdepodobne bude namierená proti konkrétnym bunkám Islamského džihádu. Veliteľ armády Moše Jaalon pripísal atentát neďaleko Hadery práve na konto uvoľňovania blokády - preto sa vraj atentátnici mohli prešmyknúť cez zelenú líniu, v blízkosti ktorej sa atentát uskutočnil. Obaja vraj pochádzali z Džanínu, odkiaľ Izrael nedávno stiahol časť svojich vojakov.
Okolo Džanínu armáda v súčasnosti buduje priekopu, aby z mesta nemohlo do Izraela prejsť žiadne auto. Táto bariéra, ktorá má účinne zabrániť atentátnikom vstúpiť do Izraela, však bude funkčná najskôr v lete budúceho roku. Izraelská armáda ostane v Džaníne zrejme až dovtedy. (kl, reuters, čtk)
