Kresba Maročana Munira el-Motasadeka z hamburskej súdnej siene.
FOTO - REUTERS
opatrenia – obvinený včera odpovedal na otázky piatich sudcov spoza nepriestrelného skla. Hovoril po nemecky, len občas mu pomohol prekladateľ. Pred súdom sa predviedol ako mierumilovná bytosť: „Násilie problém nevyrieši. Ako moslim by som to nemohol obhajovať.“
„Chceme dokázať, že tento muž bol kolieskom v stroji, bez ktorého by sa 11. september nikdy nekonal“, vyhlásil pred procesom generálny prokurátor Kay Nehm. Aj podľa prokurátora Waltera Hembergera bol Motasadek (ten to popiera) „od začiatku zasvätený do plánov teroristických pilotov.“
Nielen to, študent elektrotechniky Motasadek „sa logistickými aktivitami aktívne podieľal na príprave 11. septembra.“ Vyše 160 svedkov má počas plánovaných 37 dní procesu potvrdiť túto obžalobu.
Motasadek bol podľa prokuratúry spolu s ďalšími šiestimi mužmi členom hamburskej teroristickej bunky. Ich vedúcim bol Mohammed Atta, jeden z pilotov, ktorý vrazil do newyorských „dvojičiek“. Obvinený včera priznal, že sa poznal s Attom – naposledy sa s ním videl v máji 2000, kedy Atta povedal, že odchádza do Afganistanu do výcvikového tábora, aby mohol neskôr bojovať v Čečensku.
Motasadek údajne spravoval bankové účty teroristov, z ktorých poukazoval do USA poplatky na letecký výcvik teroristických pilotov. V obžalobe sa ďalej uvádza, že Motasadek tiež prispel „k zatajovaniu pomerov skupiny, aby mohla účinnejšie pôsobiť v ilegalite. „Pre šéfa Attu bol vraj Motasadek jeho „zástupcom.“
Motasadek to všetko popiera. Je fakt, že prokurátor sa opiera najmä o indície, konkrétne dôkazy chýbajú. Korunným svedkom má byť Šádí A., ktorého nemecká polícia zatkla na jar tohto roku. Podľa tohto Jordánčana bol Motasadek v roku 2000 v jednom z výcvikových táborov al-Káidy v afganskom Kandaháre: „Videl som ho tam na bohoslužbách, na ktorých kázal bin Ládin.“
Hamburskí advokáti Motasadeka, ktorý prišiel do Nemecka študovať v roku 1993, povedali, že „prokuratúra sa zrejme nevyzná v islamskej kultúre“. Tvrdia, že fundamentalisticko-extrémistický svetonázor je dnes v islamskom svete bežný a preto ho nemožno označiť za zvlášť radikálny. Motasadek sa ale včera priznal, že aj on bol v Afganistane od mája do augusta 2000. Jeden z jeho obhajcov počas prestávky v pojednávaní potom upresnil, že bol štyri týždne vo výcvikovom tábore.
