BANJA LUKA – Minulý rok siedmeho mája zažila rozorvaná Bosna najhorší z krvavých dozvukov svojej etnickej vojny. Tisícky zdivočených Srbov napadli Moslimov a zahraničné delegácie na slávnostnom otvorení rekonštrukcie vojnou zničenej starobylej mešity Ferhadija v metropole Banja Luka.
Vyše 300 ľudí našlo pred kameňmi, slzným plynom a vajíčkami úkryt v blízkej budove. Tá sa stala na dlhé hodiny ich väzením. Budovy islamskej komunity ľahli popolom, zhoreli aj autobusy návštevníkov. Vyše 30 ľudí utŕžilo zranenia, jeden muž zahynul.
V pondelok sa Bosna dočkala dlho odkladaného verdiktu. Dvanásť organizátorov násilia dostalo od dvoch do trinástich mesiacov, dvoch poslali do psychiatrickej liečebne. Po vypočutí rozsudku sa z lavice obžalovaných ozvalo: „Nech žije Srbsko!“
Srbských nacionalistov musela slávnosť iste poriadne podráždiť – od etnických čistiek v roku 1993 sa v meste nenachádzali takmer žiadni Moslimovia ani Chorváti.
Pred súdom sa ocitlo 14 vodcov akcie. Zoči-voči dôkazom o násilí sa ohradzovali, že ich „slovne provokovali“. Predsedkyňa súdneho senátu však bola neúprosná: „Vedeli, že ich činy povedú k fyzickému násiliu a škodám na majetku.“ No ľudia z misie OSN sú znechutení – tvrdia, že by bolo spravodlivejšie, keby bol senát neúprosnejší a využil zákonnú možnosť stanoviť trest až do piatich rokov.
Banja Luka nie je jediným miestom, kde sú na pretrase bosniansko-srbskí nacionalisti. Hlavná žalobkyňa vojnového tribunálu OSN v Haagu Carla Del Ponteová obžalovala troch bosnianskych Srbov za účasť na srebrenickej masakre za genocídu, zločinu proti ľudskosti a vojnové zločiny. Na čele zoznamu nepotrestaných ostáva bosnianskosrbský vodca Radovan Karadzič.
Aj prvé oficiálne výsledky z parlamentných volieb spred dvoch týždňov v Bosne ukázali, že obyvatelia stále žijú príslušnosťou k národu. Proreformná vláda, ktorá bola pri moci počas posledných dvoch rokov, odchádza do opozície. Parlamentnú väčšinu i tri prezidentské kreslá vyhrali národniarske strany Srbov, Chorvátov a Moslimov. Sú to tie isté politické formácie ktoré krajinu v 90. rokoch vohnali do vojny. Ostáva len dúfať, že tí, ktorým dalo dôveru 55 percent bosnianskych voličov, za posledných 10 rokov zmiernili svoje názory na susedov.
(zo, reuters)
