BRATISLAVA – „Toto je doteraz náš najväčší úspech. Podarilo sa nám prelomiť administratívnu bariéru utajovania materiálov ŠtB. Je to precedens,“ komentoval odtajnenie rozkazov komunistických ministrov vnútra Marián Gula, vedúci oddelenia na dokumentáciu zločinov komunizmu ministerstva spravodlivosti.
Dokumenty, ktoré odtajnil Ján Čarnogurský v čase, keď bol poverený aj vedením ministerstva vnútra, sú z rokov 1970 až 1980 a dokladujú, ako sa po federalizácii Československa utvárali a reorganizovali štruktúry Štátnej bezpečnosti na území Slovenska.
„Orientácia v organizačných štruktúrach nám pomôže pri rozkrývaní informačných tokov v ŠtB. Informácie sa zhromažďovali cez agentúrnu a dôvernícku sieť. Najdôležitejšie z nich sa dostávali do denných situačných správ, tzv. zvodiek, ktoré potom postupovali cez sieť funkcionárov ŠtB na najvyššie úrovne. Ďalšie boli zaraďované do zväzkov. Chceme zmapovať, akým spôsobom informácie postupovali, teda ktorý funkcionár aké informácie dostával,“ hovorí Gula.
Práca kontrarozviedky
Oddelenie špeciálne zaujímalo vytváranie 12. správy ŠtB – teda správy kontrarozviedky v Bratislave. Druhý odbor 12. správy mal napríklad na starosti odhaľovať „nepriateľskú činnosť predstaviteľov pravice z bývalých funkcionárov ústredných politických a štátnych a kultúrnych orgánov“ alebo odhaľoval „nepriateľskú činnosť v Slovenskom ústredí židovskej náboženskej obce“. Prvý odbor sledoval okrem iného „diplomatov kapitalistických štátov prichádzajúcich do Bratislavy“.
Hľadanie zločincov
Na základe znalosti organizačnej štruktúry sa bude dať zistiť, ktorí ľudia sa na danej akcii ŠtB podieľali. Gula: „Ak aj spisové materiály ŠtB hovoria o príprave alebo o vyhodnotení nejakej akcie ŠtB voči osobám alebo udalostiam, často nie sú podpísané. V hlavičke je však vždy uvedené, ktorá organizačná zložka akciu vykonávala. Budeme vedieť, ktoré údaje si máme v archívoch ministerstva vnútra dožiadať, ak chceme zistiť, kto akciu organizoval, kto bol za ňu zodpovedný, kto bol do akcie zapojený, kto o nej vedel.“
Ak príslušníci ŠtB pri akciách naplnili skutkovú podstatu trestného činu a tento čin nie je premlčaný, bude jednoduchšie určiť okruh podozrivých osôb a začať ich trestne stíhať. „Dostaneme sa k ľuďom, ktorí zločiny buď priamo vykonávali, boli o nich informovaní, alebo o nich mohli niečo vedieť. Najčastejšie by prichádzalo do úvahy zneužitie právomocí verejného činiteľa alebo ublíženie na zdraví. Ak niečo také zistíme, podáme podnet orgánom činným v trestnom konaní,“ hovorí Gula.
Chcú sprístupniť mená
Priamo do personálnej evidencie funkcionárov ŠtB, ktorí patrili pod ministerstvo vnútra, nemajú historici a pracovníci oddelenia prístup ani dnes. „Bude veľmi zaujímavé dešifrovať štruktúry ŠtB až do úrovní oddelení aj personálne v určitých obdobiach. Chceli by sme to urobiť. A pokiaľ to nebude odporovať zákonu o ochrane utajovaných skutočností alebo zákonu o ochrane osobných údajov, aj sprístupniť. Myslím si, že ochrana osobných údajov by sa nemala vzťahovať na údaje o funkciách, v ktorých ľudia pôsobili. Dnes by tieto údaje už nemali byť utajené, veď ŠtB bola jednou z najrepresívnejších zložiek režimu, ktorý je u nás podľa zákona označený za protiprávny,“ myslí si Gula.
BARBORA MAROSZOVÁ
